Slovensko môže s Tureckom spolupracovať najmä v oblasti dronov

Počas návštevy Turecka podpísal minister obrany Robert Kaliňák vojenskú dohodu, ktorá sa má týkať aj spolupráce v obrannom priemysle. Čo z toho môže Slovensko získať?

Turecký obranný priemysel je jedenásty najväčší na svete. Napĺňa až 70 percent domácich obranných potrieb, no rastie aj export tureckých zbraní. Minulý rok dosiahol exportné tržby až 6,9 miliardy eur, čo je nová rekordná hodnota. V roku 2023 dosiahol turecký zbrojársky export 5,3 miliardy eur, čo bola vtedy tiež rekordná hodnota.

Veľkým lákadlom pre zahraničných partnerov je ochota Turecka zdieľať technológie. To by mohlo byť prospešné aj pre Slovensko. Ankara sa stáva nečakaným lídrom v leteckom priemysle, osobitne v oblasti dronov. A práve v bezpilotných prostriedkoch Ozbrojené sily SR za zvyškom sveta výrazne zaostávajú.

Hodnota dronov sa ukazovala už predtým, no práve vojna na Ukrajine ju ukázala naplno. A bol to práve turecký Bayraktar (Vlajkonosič), ktorý sa na začiatku ruskej invázie stal mediálnou hviezdou. So stabilizáciou frontových línií a nahustením protivzdušnej obrany jeho sláva síce rýchlo pohasla, no Turecko nezaspalo na vavrínoch. Neustále vyvíja nové výkonnejšie drony a vylepšuje aj samotný Bayraktar.

Práve na základe skúseností z Ukrajiny bol na dron Bayraktar TB2 úspešne integrovaný kontajner pre elektronický boj od firmy Aselsan. Stroj s ním začiatkom tohto mesiaca absolvoval prvý skúšobný let. Kontajner ANTIDOT-2U/S umožňuje pasívne detekciu elektronických signálov a tým identifikáciu a lokalizáciu nepriateľských radarov. Dron sa im potom môže vyhnúť alebo rušiť ich signál. To výrazne zvyšuje jeho šance na prežitie pri stretnutí s protivzdušnou obranou nepriateľa.

Výrobca Bayraktara, firma Baykar, má v rukáve aj ďalšie eso. Je ním dvojmotorový dron Akinci (Nájazdník), ktorý umožňuje niesť omnoho väčšiu paletu výzbroje vrátane ťažších zbraní. Na konci decembra minulého roka z neho prvýkrát úspešne vypustili raketu UAV-122. Tá má hlavicu s navádzaním pomocou televízie. Operátor tak môže na obraze sledovať cieľ do poslednej chvíle, korigovať kurz strely a presne zasiahnuť aj pohybujúce sa ciele na vzdialenosť až 55 km.

Akinci má nosnosť až 1300 kg výzbroje. Poháňajú ho dva turbovrtuľové motory buď ukrajinskej alebo kanadskej výroby. Maximálna rýchlosť je 360 km/h, dolet 7 500 km a výškový dostup až 13 700 m. Bežne sa však pohybuje cestovnou rýchlosťou 280 km/h v operačnej výške 9 100 m. Tieto stroje si už okrem Turecka kúpil aj Pakistan, Etiópia či Azerbajdžan. Zatiaľ posledným známym zákazníkom sú Spojené arabské emiráty.

Kúpili taliansku firmu

Firma Baykar sa rozhodla radikálne vyriešiť aj situáciu s tým, že motory pre svoje drony musela dovážať zo zahraničia. Na samom konci minulého roka kúpila taliansku firmu Piaggio Aerospace. Tá okrem iného vyrába aj turbovrtuľové motory. Firma Piaggio vznikla v roku 1884 a letectvu sa venuje od roku 1915. V roku 2018 sa však v rámci ochrany pred veriteľmi dostala do vládnej nútenej správy.

Talianske ministerstvo priemyslu vlani 27. decembra oznámilo, že uprednostnilo tureckú ponuku na kúpu Piaggio Aerospace pred dvomi ďalšími uchádzačmi. Čo tým firma Baykar získala? Okrem spomínanej technologickej nezávislosti, čo sa týka výroby motorov, je to najmä prístup na trh Európskej únie, väčší kredit v zahraničí, ale aj väčšie výrobné kapacity.

Drony v Turecku nevyrába len súkromná firma Baykar, ale aj štátna spoločnosť TAI (Turkish Aerospace Industries). Okrem viacerých vrtuľových dronov malej a strednej kategórie vyvíja aj prúdový stealth dron Anka-3. Ide o stroj v tvare lietajúceho krídla, ktorý má zatiaľ jeden motor a dosahuje rýchlosť 830 km/h. V budúcnosti sa plánuje verzia s dvomi motormi, ktorá má byť nadzvuková. Jej úlohou bude sprevádzať a podporovať nové stíhačky Kaan, ktoré taktiež vyvíja TAI.

Prúdový stealth dron vyvíja aj Baykar pod názvom Kizilelma. Má operovať z tureckých lietadlových lodí. Oba stroje existujú zatiaľ len ako prototypy. V prípade Kizilelmy sú to tri kusy, v prípade Anka-3 zatiaľ dva kusy. Pri druhom menovanom type sa však už pripravuje dodanie prvého operačného stroja tureckému letectvu.

Stíhačky a cvičné lietadlá

Spomínaná stíhačka Kaan má potenciál stať sa ďalším exportným úspechom Turecka. Zatiaľ existuje iba jeden prototyp tohto dvojmotorového stealth stroja, no podľa viacerých odborníkov môže konkurovať západným strojom piatej generácie, najmä F-35. Jeho výhodou môže byť cena a tiež dostupnosť. Napríklad pre Saudskú Arábiu sú F-35 z politických dôvodov nedostupné. Podľa medializovaných informácií preto rokuje s Ankarou o možnom nákupe až 100 stíhačiek Kaan.

Na vývoji stíhačky spolupracuje TAI aj s firmou BAE Systems a domácimi spoločnosťami Aselsan a Roketsan. Najnovšie sa má do projektu zapojiť aj Pakistan. Turecko tento týždeň potvrdilo, že dohoda o vzájomnej spolupráci sa blíži do finále. Jej súčasťou by malo byť aj vybudovanie spoločnej továrne na výrobu lietadiel Kaan v Pakistane. Je to ďalší príklad ochoty Turecka zdieľať svoje technológie. Netreba však dodávať, že lacná pracovná sila v Pakistane by ešte viac znížila náklady a teda aj konečnú cenu tureckej stíhačky.

V prípade stíhačiek je Slovensko v procese preberania nových F-16 Block 70, s ktorými sa počíta na niekoľko dekád, takže v tomto smere turecké portfólio nevyužijeme. Zaujímavý však môže byť iný výrobok spoločnosti TAI, ktorým je prúdové cvičné lietadlo Hürjet. Ide tiež o úplnú novinku, existujú zatiaľ len dva prototypy. Už teraz však má na konte prvý úspech. V decembri podpísalo španielske ministerstvo obrany so zväzom tureckého obranného priemyslu memorandum o spolupráci pri ďalšom vývoji tohto lietadla.

Podľa dávnejších informácií má Španielsko záujem o 24 Hürjetov. Ide o dvojmiestny jednomotorový stroj, ktorý dosahuje rýchlosť až 1,4 Machov a môže slúžiť okrem výcviku aj ako ľahký bojový. Pre Slovensko tak môže znamenať ďalšiu alternatívu, keď bude musieť nahradiť staršie cvičné lietadlá L-39 Albatros.

Turecko, samozrejme, vyrába aj veľké množstvo pozemnej či námornej techniky. V tejto oblasti sa ale nejaká spolupráca so Slovenskom neočakáva. Väčšinu pozemnej techniky máme vyriešenú (jedine, že by sme mali záujem o nové turecké tanky Altay) a more nemáme. Práve námorný program je však ďalším dôkazom rozmachu tureckého obranného priemyslu.

Na začiatku roku 2025 turecké ministerstvo obrany oznámilo, že sa rozbehla stavba rovno troch ambicióznych projektov pre turecké námorníctvo. Ide o novú ponorku MILDEN, ktorá okrem torpéd ponesie aj vertikálne šachty na odpaľovanie rakiet a striel s plochou dráhou letu.

Druhým projektom je torpédoborec TF-2000 určený na protivzdušnú obranu flotily. Má dĺžku 149 metrov a výtlak 8 300 ton. Výzbroj má tvoriť kanón kalibru 127 mm, viaceré typy protilietadlových rakiet s dostrelom 40 až 150 km, protilodné rakety s dostrelom 250 km, ale i námorné kamikadze drony.

Najväčším projektom v tureckých dejinách je však vlastná lietadlová loď. Aktuálne je vlajkovou loďou tureckého námorníctva výsadková loď Anadolu s dĺžkou 232 metrov a výtlakom 27 000 ton, ktorá má letovú palubu pre vrtuľníky alebo drony. Nové plavidlo však bude plnohodnotným nosičom lietadiel. Má mať dĺžku 285 metrov a výtlak 60 000 ton. Šírka letovej paluby bude 72 metrov. Majú z nej operovať lietadlá Hürjet, prúdové drony Kizilelma a Anka-3, vrtuľníky i drony Bayraktar. Celkový počet nesených strojov môže byť až 50.