Na čom sa zhodli krajiny NATO vrátane Slovenska na summite?

Silnejší prísľub budúceho členstva Ukrajiny v NATO, zvýšenie vojenskej pomoci Kyjevu, posilnenie zbrojárskeho priemyslu v členských krajinách a tiež tvrdé slová proti Číne. Také sú závery summitu Severoatlantickej aliancie vo Washingtone. Zhodli sa na nich zástupcovia všetkých 32 členských štátov vrátane slovenskej delegácie, ktorú viedol prezident Peter Pellegrini.

Prísľub členstva v NATO dostala Ukrajina už vlani vo Vilniuse. Tento rok ale záverečné stanovisko zo summitu uvádza nielen to, že budúcnosť Kyjeva je v Aliancii, ale zdôrazňuje, že cesta Ukrajiny do NATO je „nezvratná“. Jedným dychom však vyhlásenie dodáva, že sa tak stane, až keď budú splnené podmienky.

Osobitne USA a Nemecko sú silno proti tomu, aby Ukrajina vstúpila do Aliancie skôr, ako sa ukončí vojna s Ruskom. S pristúpením nového člena tiež musia súhlasiť všetky krajiny NATO.

Výcvik vojakov a fond pre Ukrajinu

Kým sa vojna skončí, Ukrajina sa môže spoliehať na „neochvejnú solidaritu“ a najmä na vojenskú pomoc. Jednotlivé členské krajiny sľúbili kriticky dôležité systémy protivzdušnej obrany (niektoré už boli v posledných dňoch dodané) a ďalšiu výzbroj.

NATO ako celok zriadi výcvikový program pre ukrajinských vojakov. Ten bude mať centrálu v nemeckom Wiesbadene a povedie ho trojhviezdičkový generál. Dôvodom na vytvorenie takéhoto spoločného programu je jeho udržateľnosť aj v prípade, že sa v niektorých členských štátoch zmenia vlády, ktoré by ho nechceli podporovať.

Krajiny sa tiež zhodli na vytvorení dlhodobého bezpečnostného fondu pre Ukrajinu. Jeho minimálna hodnota na budúci rok je 40 miliárd eur. Do fondu budú členské štáty prispievať proporčným dielom. Podiel sa určí na základe HDP. V prípade Slovenska by to malo byť okolo 105 miliónov eur.

Slovenska sa budú týkať aj opatrenia zamerané na zvýšenie obranyschopnosti Aliancie. Ide jednak o prípravu síl pre nové obranné plány NATO, častejšie konanie veľkých cvičení, ale aj o vytvorenie dostatočných zásob kľúčovej munície a rakiet protivzdušnej obrany. Na tento účel vznikajú viaceré iniciatívy na spoločný nákup či výrobu.

Záverečné vyhlásenie tiež ocenilo, že viac ako dve tretiny členských krajín splnili záväzok dať aspoň 2 percentá HDP na obranu. Napríklad obranné výdavky európskych spojencov a Kanady (teda všetkých okrem USA) stúpli v roku 2024 o 18 percent, čo je najväčší skok za niekoľko desaťročí.

Podľa vyhlásenia bude potrebné v mnohých prípadoch minúť viac ako 2 percentá, aby sa prekonali existujúce nedostatky a naplnili všetky bezpečnostné potreby. Žiadny vyšší záväzok, o ktorom sa špekulovalo pred summitom, však nepadol.

Kritika Číny

Veľmi ostro sa členské krajiny NATO vyhradili proti Číne. Svedčí o tom už len to, že jej venovali hneď štvrtý bod z 38-bodového záverečného vyhlásenia. V prvom bode sú pritom všeobecné vyhlásenia o hodnotách, ktoré si NATO pripomína na svoje 75. výročie. Druhý bod víta najnovšieho člena Švédsko a tretí bod odsudzuje ruskú agresiu, ktorá rozbila svetový bezpečnostný poriadok.

Hneď za tým nasleduje v štvrtom bode odsúdenie Číny za jej spoluprácu s Ruskom. Podľa končiaceho generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga sú to práve čínske dodávky techniky dvojakého použitia (civilného i vojenského), ktoré umožňujú Rusku pokračovať vo svojej agresívnej vojne. Ide najmä o mikročipy.

Podľa NATO sú „vyhlásenia Číny o svojich ambíciách a správanie, ktorým si ich vynucujem výzvou pre záujmy, bezpečnosť a hodnoty Aliancie“. Čína sa proti tomu okamžite ohradila a označila to za „agresívnu rétoriku“ a „mentalitu studenej vojny“.

Pellegrini a Zelenskyj

Slovenský prezident Pellegrini sa na summite vo Washingtone stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Išlo o otvorený priamy rozhovor bez diplomatických omáčok,“ povedal po stretnutí Pellgrini. Zelenskyj ho informoval aj o aktuálnej situácii na fronte, podrobnosti však nemohol prezradiť.

Pellegrini dodal, že so Zelenským a s členmi ukrajinskej vlády rokoval aj minister obrany Robert Kaliňák. „Hovorili o možnosti ďalších kontraktov pre slovenský vojenský priemysel, kde sa ukazuje, že rozhodnutie aj vlády Slovenskej republiky a súkromného investora navýšiť kapacity pri výrobe munície alebo hlavní, alebo pri znásobení produkcie našich zbraňových systémov ako Zuzana a iné, sa ukazuje ako veľmi efektívne, pretože je extrémny záujem od viacerých členských krajín o dodávky našich zbraňových systémov alebo munície,“ uviedol prezident SR.

V tejto súvislosti spomenul aj českú iniciatívu na nákup delostreleckej munície, do ktorej podľa Pellegriniho Slovensko neprispieva peniazmi, ale kapacitami. „Dôležitejšia ako gestá, sľuby, rôzne statementy a slogany je realita, pretože sľúbiť môže hocikto a hocičo, ale dôležité je, či je schopný niečo vyrobiť a dodať a v tomto Slovensko posilnilo svoj vojenský priemyselný komplex,“ uzavrel prezident.