Čínska špionážna základňa na Kube
Základňa na Kube indikuje zbližovanie Havany so súpermi USA.
USA tvrdia, že Čína na Kube prevádzkuje špionážnu základňu, ktorej úlohou je odpočúvanie americkej elektronickej komunikácie. Spravodajská činnosť Pekingu má byť sústredená v dedine Bejucal, ktorá kedysi ukrývala sovietske jadrové hlavice z čias kubánskej krízy v roku 1962. Základňa tak leží necelých 200km od pobrežia Floridy, čo predstavuje zásadnú bezpečnostnú výzvu pre záujmy Washingtonu. Čínske špionážne aktivity na ostrove sú tak ďalším argumentom pre USA, aby narušili zbližovanie komunistických elít na Kube nielen s Čínou, ale aj geopolitickými súpermi, ako sú Ruská federácia alebo teokratický Irán.
Foto kredit: flickr.com/Ninoxowl
Zintenzívnená špionážna činnosť Pekingu má podľa najnovšej správy amerických vládnych štruktúr prebiehať už od roku 2019 v rámci globálnej snahy rozšíriť svoje spravodajské schopnosti. Terčom signálového spravodajstva (SIGINT) by sa mohli stať Južné a Centrálne veliteľstvá americkej armády, pričom monitorovaniu by mohla podliehať aj rušná námorná doprava a vojenská základňa USA v Guantanáme. Odhaduje sa ale, že takéto kapacity sú zatiaľ plnohodnotne rozvinuté iba na území pevninskej Číny. Aj napriek existencii tzv. Strategických podporných síl operujúcich systém globálnych navigačných satelitov Beidou Pekingu ešte stále chýba dostatočne pevný systém spojenectiev, aby pôsobenie čínskych bezpečnostných zložiek predstavovalo bezprostredné ohrozenie národnej bezpečnosti USA. Spomedzi predstaviteľov amerického bezpečnostného aparátu zaujal stanovisko práve hovorca Rady národnej bezpečnosti Spojených štátov John Kirby, ktorý iba uviedol na pravú mieru prvotné informácie Wall Street Journal s tým, že tieto aktivity monitorujú už od roku 2019. Na druhej strane hovorca čínskej diplomacie Wang Wenbin obvinil Washington zo šírenia klebiet a nepodloženého ohovárania, pričom kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez Parrilla to označil za snahu o ospravedlnenie dlhodobého obchodného embarga uvaleného na Havanu.
Medializácia týchto podozrení prichádza v čase návštevy amerického ministra zahraničných vecí Anthony Blinkena v Pekingu ako prejav zdržanlivého úsilia o normalizáciu vzťahov medzi dvomi najsilnejšími ekonomikami sveta. Vyostrenie zapríčinili odlišné postoje voči politickému statusu Taiwanu, strategická rola Juhočínskeho mora a prítomnosť špionážneho zariadenia v americkom vzdušnom priestore nad citlivými vojenskými lokalitami vo februári 2023.
Spočiatku Čína budovala svoj globálny vplyv prostredníctvom hospodárskej iniciatívy s názvom Nová hodvábna cesta, ktorá zaistila nielen krajinám regiónu Latinskej Ameriky investície do infraštruktúry rôzneho druhu v podobe netransparentných pôžičiek. V posledných rokoch sa ale začína špekulovať o snahách Pekingu transformovať status quo naprieč strategickými regiónmi, ktorému má poslúžiť tzv. „Projekt 141“ pripravujúci plány na vybudovanie zámorských vojenských základní Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády, napr. na Šalamúnových ostrovoch.
Ochota Havany prehlbovať kooperáciu so zahraničnými partnermi, ktorí majú zväčša antagonistické vzťahy s Washingtonom, prichádza v čase tvrdej ekonomickej krízy. Prepad príjmov z turizmu, ktorý sa ešte nedokázal zotaviť z následkov pandémie Covid-19, iba zintenzívnil rast inflácie vrátane cien základných potravín prevažne dovážaných zo zahraničia. Spolu s nerovnomerným menovým usporiadaním a sprísňovaním amerických sankcií sa zhoršuje chudoba, príjmová nerovnosť kubánskej spoločnosti, a teda aj snahy o emigráciu z krajiny. Už len prevádzka špionážnej stanice na ostrove by predstavovala signifikantný stimul v objeme niekoľkých miliárd dolárov.
Kvôli dramatickému nedostatku pohonných hmôt bude centrom pozornosti aj vývoj vzťahov s Iránom, významným exportérom fosílnych palív. Počas návštevy prezidenta Ebráhíma Raísího oznámili okrem iných spoluprácu v oblasti biotechnológií, výroby elektrickej energie, ale aj colnej a telekomunikačnej činnosti. Špekuluje sa aj o tom, že ruský prezident Vladimir Putin by sa mohol rozhodnúť znovu otvoriť bývalú základňu sovietskej rozviedky v Lourdes v reakcií na podporu Ukrajiny zo strany Západu. Zjednodušenie prístupu ruského podnikateľského sektoru na kubánsky trh v podobe oslobodenia od ciel alebo prenájmu pozemkov na 30 rokov sa môže sčasti interpretovať aj ako snaha o vyslanie signálu USA a predovšetkým Európskej únii, dominantnému ekonomickému partnerovi. V tomto ohľade sa o to Kuba snaží aj udržiavaním statusu mediátora v regióne Latinskej Ameriky. Dohoda o šesťmesačnom prímerí medzi administratívou kolumbijského prezidenta Gustáva Petra a ľavicovými extrémistami z ELN (Národná oslobodenecká armáda) vzišla práve z nedávnych mierových rokovaní pod záštitou kubánskeho prezidenta Miguel Díaz-Canela v Havane.
Potenciál vzájomného diplomatického a ekonomického zbližovania medzi USA a Kubou sa bude pravdepodobne aj naďalej znižovať, nakoľko obchodné embargo zo strany USA je naďalej v platnosti aj napriek záporným rezolúciám Valného zhromaždenia OSN. Zbližovaním sa s geopolitickými rivalmi USA zase prejavuje komunistický režim v Havane neochotu vyhovieť požiadavkám americkej diplomacie. Tradičná špionážna činnosť má pre Čínu skôr symbolický význam s ohľadom na pokročilosť dnešných technológií a strategickú polohu ostrova v „susedstve“ USA. Naďalej bude preto pretrvávať mainstreamový názor v médiách a medzi politickými špičkami, že Čína je najvážnejším globálnym rivalom. To potvrdzujú aj správy o plánoch vytvoriť spoločné výcvikové zariadenie na Kube pod záštitou čínskej armády.
Autor: Štefan Talarovič
Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.
