Ukrajinská jarná ofenzíva

Viaceré indície ukazujú, že Ukrajina sa veľmi pravdepodobne pripravuje na uskutočnenie novej vojenskej ofenzívy s cieľom oslobodiť ďalšiu časť svojho územia okupovaného Ruskom.  Zámerom textu je analýza vojenskej situácie na Ukrajine, možnosti ukrajinskej armády viesť ofenzívu a identifikácia toho, kedy táto ofenzíva môže začať, kam smerovať, prípadne akú má šancu na úspech.

Ako Kyjev vedie vojnu a čo to hovorí o podobe možnej ofenzívy

Ukrajinské velenie vedie túto vojnu pomalým a systematickým ničením ruských zásobovacích tepien, skladov munície či ničením väčších zhromaždení živej sily a techniky, čo často prehlbuje existujúce problémy v armáde Ruskej federácie (RF) do takej miery, že im nezostáva nič iné ako stiahnuť sa.

Uplatňovanie tejto taktiky sme mohli vidieť už od začiatku vojny – keď boli ruské vojská prinútené stiahnuť sa od Kyjeva, z celej Černihovskej a Sumskej oblasti, či následne z charkovskej oblasti a Iziumu a potom od Lymanu či Chersonu. V každom z týchto príkladov Ukrajinci zničili alebo znemožnili rusom zásobovanie. Efektívne ničili sklady a väčšie koncentrácie vojsk až pokým ruská morálka a bojaschopnosť neopadla na takú úroveň, že následný ukrajinský útok prinútil oponenta opustiť obsadené oblasti.

Vedenie vojny týmto spôsobom je spôsobené vo väčšej miere tým, že ukrajinská armáda nedisponuje obrovským počtom ťažkej a ani ľahkej bojovej techniky. Za to naopak ruská armáda často vrhala a naďalej vrhá do frontálnych útokov desiatky kusov techniky ako sme mohli vidieť pri letnom útoku na Bilohorivku či snahe ruskej námornej pechoty dobiť Vuhledar túto zimu.

Aký je stav ukrajinských síl?

Momentálne ukrajinská armáda vytvára početné rezervy, ktoré majú zrejme viesť „jarnú ofenzívu“. Odhady o sile týchto zoskupení sú rôzne, počas zimy sa hovorilo o 30-40 tisíc, Prigožin hovorí o 200-400 tisíc vojakoch. V súčasnosti autor tohto textu odhaduje túto silu na 40-70 tisíc. Pri takomto veľkom zoskupení, môže ukrajinská armáda viesť operácie vo viacerých smeroch. Nové ukrajinské zoskupenia majú byť vybavené najmä technikou západnej proveniencie. Od marca roku 2023 prichádzajú na Ukrajinu prvé dodávky tankov Challenger 2, Leopard 2, bojových vozidiel pechoty spolu s ukrajinskými vojakmi, ktorí boli cvičení v západných krajinách.

Kedy je možné čakať začiatok ofenzívy?

Zrejme už koncom apríla alebo v priebehu mája. Ukrajinci už niekoľko mesiacov zhromažďujú rezervy, preverujú ruskú obranu, obstreľujú ruské pozície a robia intenzívny prieskum. Taktiež sú informácie o príchode ukrajinských posíl na záporožský úsek frontu. Začiatok jarnej ofenzívy ale vo veľkej miere záleží aj na počasí. To je zatiaľ v tejto časti Ukrajiny stále nevhodné na vedenie útočných operácií, keď je zem premočená a bahnistá.

Potenciálne smery a ciele ukrajinskej jarnej ofenzívy?

Tieto informácie sú pochopiteľne utajované. Avšak na základe informácií, ktoré autor získal, videl a tiež na základe verejných zdrojov je možné usudzovať, že existujú 3 nové zoskupenia ukrajinských vojsk a to pri mestách Bachmut, Kupjansk a Záporožie. Z týchto informácií môžeme usúdiť, že pravdepodobná jarná ofenzíva bude prebiehať v blízkosti niektorých z týchto lokalít.

Keď sa vrátime k tomu, akým spôsobom vedie Ukrajina vojnu a na aké ciele sa sústredí, tak môžeme odhaliť potenciálne ciele ofenzívy. Ako bolo uvedené vyššie, Ukrajinci sa snažia predovšetkým obsadiť/zničiť logistiku nepriateľa. Z tohto pohľadu je ako možné ciele ukrajinskej ofenzívy identifikovať viaceré smery a mestá, ktoré sú pre Rusko kľúčové práve z hľadiska zásobovania jednotiek na fronte. O aké mestá sa teda jedná? (v smere zo severu na juh)

Kupjansk. Svatovsko-kreminnský front

O mestá Svatove a Kreminna sa vedú ťažké boje už niekoľko mesiacov. Kľúčovú úlohu pre zásobovanie a logistickú podporu ruských jednotiek nasadených v tejto oblasti zohráva mestečko Trojicke, ktoré leží 25-40 km od frontovej línie. Cez mesto ide väčšina zásob z ruskej Belgorodskej a Voronežskej oblasti na túto časť frontu. Prechádza tadiaľ jediná funkčná železničná trasa v tejto oblasti a z Trojického sa tak v praxi stal jeden obrovský muničný sklad, ktorý je, spolu so Starobyľskom, hlavným logistickým centrom pre ruské jednotky v oblasti. Ruské predné obranné línie v tomto smere sú ale pomerne slabé a je časté, že vojenské zoskupenia majú len 40-60% svojej pôvodnej sily. Pevnejšie defenzívne línie sú až za cestou P66 vedúcou z Kreminnej cez Svatove do Trojického. Ukrajinské jednotky na tomto fronte ale na tom nie sú o nič lepšie. Tento, v súčasnosti patový stav, môžu zmeniť spomínané ukrajinské posily, ktoré sú dostatočne silné na prelomenie ruských línií na severovýchode Charkovskej oblasti. Ich cieľom by bolo priblíženie sa k mestu Trojicke na palebný dosah hlavňového delostrelectva (10-20km), čo by malo za následok vážne ohrozenie ruských zásobovacích línií a možno až skolabovanie ruského frontu v tomto smere.

Bachmut. Siversko-Bachmutský front

V súčasnosti prichádzajú informácie, že rezervy, ktoré Ukrajina sústreďovala pri Bachmute, boli medzitým nasadené na odrazenie možného obkľúčenia samotného mesta zo strany ruských jednotiek. Sekundárnym cieľom ukrajinských jednotiek v tomto smere je blokovanie vojsk nepriateľa a znemožnenie ich premiestnenia do iných regiónov. V okolí Bachmutu tak môžu prísť nejaké lokálne protiofenzívy, ktoré ale nebudú mať výraznejší rozsah.

Kreminna/Rubižne/Lysyčansk/Severodoneck – táto aglomerácia miest  na sever od Bachmutu je v tomto sektore veľmi dôležitá. Ruské bojové zoskupenia sú tu v katastrofálnom stave a často ich tvoria len dobrovoľnícke jednotky známe pod skratkou BARS (Bojová armádna rezerva krajiny). Rusi sa ale túto lokalitu snažia udržať za každú cenu, keďže jej ovládnutie predstavuje jeden z najväčších ruských ziskov od spustenia ofenzívy vo februári 2022. Ukrajinské jednotky prisunuté k obrane Bachmutu, mohli mať pôvodne za úlohu podporiť práve tento úsek frontu a pokúsiť sa tu o prielom.

Na frontovej línii tiahnucej sa od Bachmutu na juh až pod mesto Doneck je ofenzíva nepravdepodobná. Donbas je totiž región s vysokou koncentráciou urbánnych zón, ktoré poskytujú obrancom veľkú výhodu. To sa ukázalo už počas druhej svetovej vojny, keď tu zlyhalo množstvo ofenzív a Nemci, tak isto ako aj Sovieti, museli viesť ofenzívy po krajoch tohto regiónu. Posledných osem rokov tu navyše obe strany intenzívne budovali hlboké línie obrany, ktorých efektivitu dokladá aj fakt, že dennodenná snaha Ruska preraziť v tejto oblasti nepriniesla za posledný rok žiaden výsledok.

Záporožie. Južný front (Vuhledar – Velyka Novosilka – Hulajpole – Orichiv – Kamjanske)

V tejto lokalite očakáva útok asi už pomaly každý. O tomto území sa najviac hovorí ako najpravdepodobnejšom smere očakávanej ofenzívy. Ruské jednotky na tomto území stavajú opevnenia už skoro rok, avšak ruských zoskupení je  tu pomerne málo na taký dlhý úsek frontu. Jedná sa o 180 km dlhú frontovú líniu, na ktorej je len niečo menej ako 40 ruských BTG (práporových taktických skupín). Celková rozloha tohto Ruskom okupovaného územia je približne 18 tisíc km². Nachádzajú sa tu dôležité mestá ako Melitopoľ, Berďansk či Mariupoľ. V prvých dvoch spomenutých mestách prebiehajú rozsiahle partizánske aktivity. Aj kvôli týmto faktorom môže hlavná ofenzíva ukrajinská prebehnúť práve tu. Všetky tieto tri veľké mestá sa nachádzajú na juhu tohto regiónu, prechádza cez nich dôležitá zásobovacia cesta M14 a sú hlavnými zásobovacími centrami v oblasti. Keďže sa nachádzajú len tesne cez 80 kilometrov od frontu, sú odolné proti útokom Himarsov, ktoré sa tak osvedčili pri ničení predsunutých logistických skladov nepriateľa.

Ukrajinci sa pravdepodobne budú snažiť na tento front priviezť väčšinu svojich rezerv, dostať sa bližšie, na dostrel spomenutých troch miest, preseknúť železničnú trať vedenú stredom regiónu a zároveň obsadiť sekundárne zásobovacie línie Ruska. Keďže západná časť tohto frontu je silne opevnená a vo východnej časti je väčšia koncentrácia elitnejších ruských jednotiek, tak Ukrajina môže zvoliť hlavný útok stredom, po celkom širokej línií – medzi mestami Orichiv a Velyka Novosilka, poprípade až po Vuhledar. Pragmatickým cieľom by mohlo byť dobytie územia po severnú časť toku rieky Berda, ktorá v tej oblasti tečie zo západu na východ. Takto smerovaný útok by mal dosiahnuť obsadenie mesta Polohy jeho obkľúčením z troch strán a následným postupom na Basaň a zároveň obsadenie osady Verchnij Tokmak, ktorá je dôležitým železničným uzlom. Výsledkom by malo byť tiež zaistenie východného brehu rieky Berda a obsadenie územia až po Bilocerkivku, čo uvedie mesto Biľmak do obkľúčenia. V neposlednom rad by zámerom malo byť tiež obsadenie dôležitého zásobovacieho uzlu Rozivka.

Ak by sa Ukrajincom podarila takýmto spôsobom smerovaná ofenzíva, malo by to za následok vážne skomplikovanie všetkých ruských operácií na juhu krajiny. Jednalo by sa o oslobodenie územia o veľkosti až do 3500 km².Pre porovnanie, oslobodenie charkovskej oblasti zahŕňalo 8500 km², oslobodenie územia za riekou Oskiľ – 3000 km², oslobodenie Chersonskej oblasti na pravom brehu Dnepru – 6300 km².

Pri pohľade na minulé ukrajinské ofenzívy je možné usudzovať, že na splnenie všetkých takto vytýčených cieľov by ukrajinská armáda potrebovala aspoň dva mesiace. Ak by bola táto operácia úspešná, v lete môžu potom Ukrajinci pokračovať v ďalších operáciách na tomto fronte – z východu na samotný Melitopoľ alebo poprípade na juh na mesto Berďansk či Mariupoľ.

V súvislosti s južným frontom môžeme očakávať tiež sekundárnu ofenzívu vedenú ukrajinskou armádou v Chersonskej oblasti cez rieku Dneper. Ak by Ukrajinci postupovali dostatočne rýchlo a hlboko na záporožskom fronte, ruské jednotky z Chersonskej oblasti by museli prísť pomôcť stabilizovať front. Tým pádom by sa Ukrajinci mohli pokúsiť o väčšie vylodenie (na ukrajinské pomery) a postaviť pontóny cez rieku Dneper a postupovať na jej východný breh. Ruské jednotky by sa dostali do pätovej situácie, zrejme by celý front skolaboval a ukrajinská armáda by tlačila nepriateľa smerom na Krym. Tu avšak hrá dôležitú úlohu aj Kachovská priehrada postavená na rieke Dneper, približne 60 kilometrov proti prúdu rieky od mesta Cherson. Táto priehrada môže byť celá podmínovaná a v prípade odpálenia by všetky ukrajinské snahy skončili nezdarom, keďže jej zničenie by zaplavilo rozsiahlu oblasť až po mesto Cherson. Akékoľvek pontónové mosty umiestnené cez rieku Dneper by tak boli zničené a rozsiahle územie by bolo zaplavené, čo by znemožnilo Ukrajincom viesť akékoľvek ofenzívne pozemné operácie v oblasti na juh od priehrady. Severne od priehrady je zase Dneper širší a tým pádom je ho komplikovanejšie premostiť.

Význam ofenzívy pre ďalší priebeh vojny

Posledná výrazná ukrajinská ofenzíva prebehla v novembri roku 2022, keď bol ukrajinskými silami oslobodené mesto Cherson. Od tej doby sa ukrajinské velenie zameriava predovšetkým na obranu oslobodených území a špecificky obranu Bachmutu a mesta Avdivka. Počas tejto takmer polročnej ofenzívnej prestávky sa Ukrajina snažila vytvárať nové zoskupenia, ktoré budú schopné zasadiť ďalší tvrdý úder okupantským silám. Napriek tomu je ale ukrajinská armáda (podobne ako ruská) v dnešnej dobe je značne vyčerpaná a veľká časť jej naviac bojaschopných jednotiek už bola v bojoch stratená, čo môže eventuálne ovplyvniť úspech celej jarnej ofenzívy.

Autor textu predpokladá, že ukrajinská armáda chcieť v rámci svojej jarnej ofenzívy viesť útok dvoma hlavnými smermi. Prvý môže prebehnúť na severe na Svatovsko-kreminskom fronte v smere na mestečko Trojicke. Neskôr na jar sa Ukrajine bude priorizovať na oslobodenie značnej časti záporožskej oblasti. V súčasnosti sú už takmer všetky ukrajinské vojenské zoskupenia pripravené a môžu byť v krátkej dobe nasadené na niektoré zo spomínaných úsekov frontu. Naopak, ruská armáda je po nezdarených zimných ofenzívach značne oslabená, a momentálne neschopná viesť žiadne značné protiopatrenia proti možnému ukrajinskému útoku v týchto smeroch.

Prípadný úspech ozbrojených síl Ukrajiny na severe pri meste Trojicke môže viesť k postupnému stiahnutiu ruských síl z väčšiny Luhanskej oblasti. Záporožská ofenzíva je však pre Rusov omnoho väčší problém. Pre ruské velenie na čele s prezidentom Putinom je juh Ukrajiny podstatne dôležitejší. Územie, na ktoré bude s najväčšou pravdepodobnosťou smerovať ukrajinská ofenzíva,  tvorí akýsi pozemný koridor na anektovaný Krym. Ukrajinský postup týmto smerom by výrazne skomplikoval spravovanie a zásobovanie polostrova, keďže jediné pozemné spojenie s Ruskom by bolo možné cez Kerčský most čo sa už v minulosti ukázalo ako problematické. Zároveň by sa tým výrazne zhoršili možnosti zásobovania ruských vojsk v zvyšku Chersonskej a Záporožskej oblasti. Ukrajinskej armáde by sa v prípade úspechu rozšírili možnosti viesť ďalšie ofenzívy na dôležité regionálne mestá ako Mariupoľ, Berďjansk či Melitopoľ.

Dopady ofenzívy na ochotu oboch aktérov pristúpiť na rokovania je aktuálne stále nemožné odhadnúť, avšak jej úspech by Ukrajinu mohol zásadne priblížiť k jej deklarovanému cieľu, ktorým je oslobodenie svojho územia spod ruskej okupácie. Kyjev by si tým zároveň vylepšil svoju pozíciu pre prípadné vyjednávania v budúcnosti. V súčasnej dobe však ani jedna zo strán nemá záujem rokovať a aj preto sa obe strany snažia vyčerpať čo najviac svojho protivníka a dostať ho do pozície kedy bude musieť pristúpiť na možné ústupky.

Autor: Juraj Kvak

Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.