Portugalsko už nedôveruje USA a ruší nákup F-35. Čo ďalšie štáty?

Dočasné prerušenie americkej vojenskej pomoci a poskytovania spravodajských informácií Ukrajine malo ďalekosiahle dôsledky. Nielenže skomplikovalo situáciu ukrajinským obrancom, ale otriaslo dôverou spojencov voči Spojeným štátom. Na to môžu doplatiť americkí výrobcovia zbraní.

Prerušenie pomoci znamenalo zastavenie všetkých dodávok vrátane tých, čo už smerovali z logistického centra v Poľsku na Ukrajinu. Všetky tieto dodávky schválila ešte predchádzajúca administratíva Joe Bidena a Kongres USA, Trump neposkytol Ukrajine nič navyše. Pomoc obnovil až po tom, čo Kyjev súhlasil s jeho podmienkami ohľadom rokovaní o mieri.

V prípade poskytovania spravodajských informácií išlo predovšetkým o poskytovanie údajov o dôležitých ruských cieľoch a tiež o varovanie pred ruskými vzdušnými útokmi na ukrajinské mestá. Popri tom všetkom sa však objavilo viacero dezinformácií.

Jedna takáto správa, ktorá si istý čas žila vlastným životom, sa týkala „vypnutia rušičiek na ukrajinských stíhačkách F-16“. Nič také sa nestalo a ani nemohlo. Ukrajinské F-16 sú staršieho typu a počas života prešli viacerými modernizáciami. Pritom dostali aj nové systémy elektronického boja. Všetky ukrajinské F-16 pochádzajú od európskych darcov a tieto systémy boli modernizované v spolupráci s európskymi firmami. Podporu pre ne však na diaľku poskytujú americkí technici. Aj potrebné informácie (napríklad o frekvenciách ruských radarov) do elektronických systémov týchto F-16 nahrali pred odletom na Ukrajinu americkí špecialisti.

O túto podporu by Ukrajina pri pokračujúcom prerušení americkej pomoci prišla. To však neznamená, že by ukrajinské F-16 nemohli ďalej lietať. Ich systémy by síce bez aktualizácií boli menej účinnejšie, stále by však boli na vyššej úrovni ako pri starých MiG-29 a Su-27, na ktoré sa Ukrajina musela spoliehať predtým. V prípade, že by sa tieto systémy pokazili úplne, mala by Ukrajina komplikovanú situáciu pri získavaní náhradných dielov, s tým by však mohli do istej miery pomôcť európske firmy. Navyše to nie je žiadna akútna hrozba. Podľa vyjadrení ukrajinských pilotov totiž F-16 od dodania minulý rok v lete nemali žiadnu vážnejšiu poruchu.

Mohlo by sa to teda zdať ako drobná epizóda, v skutočnosti to však zanechalo hlboké trhliny vo vzťahoch ďalších spojencov voči USA. Istý čas sa dokonca aj v odbornejších kruhoch šírila informácia o tom, že Američania môžu na diaľku vypnúť nové stíhačky F-35 pomocou jediného tlačidla, tzv. „kill switch“. To síce tiež nie je pravda, ale len do určitej miery.

Lietadlá F-35 sa oproti starším F-16 oveľa viac spoliehajú na elektronické systémy. A hoci sa nedajú vypnúť na diaľku, ich účinnosť je možné obmedziť neposkytovaním aktualizácií softvéru v oveľa väčšej miere. Stíhačky F-35 obstaráva veľké množstvo štátov a aktuálna situácia ich donútila minimálne k tomu, aby sa nad týmito nákupmi zamysleli.

Po pár dňoch sa situácia trochu vyjasnila a tak môžeme reakcie jednotlivých štátov rozdeliť do troch skupín – prvá v nákupoch F-35 pokračuje, druhá ho zruší a tretia ho stále prehodnocuje.

Česi a Švajčiari pokračujú bezo zmeny

Úmysel pokračovať v obstarávaní F-35 jednoznačne vyjadrilo Česko – a to jednak slovami premiéra aj vyjadreniami rezortu obrany. Ministerstvo potvrdilo, že lietadlá sa nedajú vypnúť na diaľku, ale existuje možnosť neposkytovania aktualizácií softvéru. Český rezort obrany napríklad pripustil, že prevádzku lietadiel by mohlo skomplikovať obmedzenie prístupu k šifrovacím kľúčom.

„Nepredpokladáme, že by Spojené štáty svojim aliančným partnerom zámerne znemožňovali využívanie techniky. Boli by samé proti sebe,“ uviedlo ministerstvo obrany ČR. Presne to sa však stalo na Ukrajine, pre ktorú boli doteraz USA najväčším spojencom… A v čase, kedy predstavitelia USA spochybňujú aj NATO nepomôže ani argument, že Česko je na rozdiel od Ukrajiny členom Severoatlantickej aliancie.

Situáciu upokojoval aj český premiér Petr Fiala. Ten poukázal na to, že v čase dodania F-35 bude v USA úplne iný prezident. Prvé české F-35 majú byť hotové v roku 2029 a všetky stroje dodajú do roku 2035. Fiala vyzdvihol kvality týchto lietadiel. „Je to celý obranný systém, ktorý kvalitou prekračuje iné ponuky. Tu nie je dôvod na prehodnocovanie,“ uviedol český premiér.

Otázku prehodnotenia nákupov americkej techniky (F-35 a Patriot) predniesli aj viacerí poslanci vo švajčiarskom parlamente. Federálna vláda na to reagovala vyhlásením, že nič také neplánuje. Uviedla, že Švajčiarsko bude mať nad týmito zbraňovými systémami plnú autonómnu kontrolu a že očakáva, že Američania čestne dodržia všetky zmluvné záväzky.

Asi najdôležitejším vo vyhlásení švajčiarskej vlády je však bod, podľa ktorého môže krajina zrušiť kontrakt kedykoľvek až do okamihu dodania stíhačiek F-35, musela by však znášať všetky náklady s tým súvisiace. Takže ide najmä o peniaze.

Portugalské rázne nie

Na tieto ekonomické ohľady sa však nemusí pozerať Portugalsko. To je v inej situácii, pretože úmysel nakúpiť lietadlá F-35 síce minulý rok deklarovalo, záväznú zmluvu však ešte nepodpísalo. Portugalský minister obrany Nuno Melo teraz v rozhovore pre denník Público povedal, že F-35 už viac neprichádzajú do úvahy a to práve pre politickú neistotu zo strany USA.

„Predvídateľnosť našich spojencov je dôležitejším prvkom, ktorý musíme brať do úvahy. Musíme byť presvedčení, že títo spojenci budú za každých okolností na našej strane. Svet sa však zmenil. Boli tu voľby v USA. Boli tu vyhlásenia ministra obrany aj prezidenta USA samotného ohľadom NATO, ktoré treba v Európe brať do úvahy, a ktoré vyvolávajú v Portugalsku obavy.“ povedal minister Melo.

„Tento náš spojenec, ktorý bol desaťročia predvídateľný, môže spôsobiť obmedzenie používania, údržby, dielov a všetkého, čo zaisťuje, že lietadlo bude operačné a použiteľné pri akýchkoľvek typoch misií,“ dodal portugalský minister obrany.

Toto je teda hlavný portugalský motív. Spojené štáty vyvolávajú vyhláseniami svojich predstaviteľov neistotu ohľadom európskej bezpečnosti a budúcnosti NATO. Preto sa na ne viac nedá spoľahnúť v situácii, keď sa niektoré úkony a aktualizácie na F-35 môžu vykonávať len na území USA.

Aké má Portugalsko možnosti? Favoritom je podľa odborných médií francúzsky stroj Rafale, ale do úvahy prichádza aj Eurofighter Typhoon a Saab JAS 39 Gripen. Do budúcna môže byť zaujímavé turecké lietadlo KAAN, ktoré už ako lacnejšiu a dostupnejšiu alternatívu k F-35 zvažujú niektoré arabské štáty.

Podľa nemeckých médií prehodnocuje svoj nákup stíhačiek F-35 aj Nemecko. Spoločnosť Airbus preto vyzýva nemeckých predstaviteľov, aby namiesto amerických strojov kúpili lietadlá Eurofighter Typhoon piatej tranže, ktoré majú viacero modernizovaných prvkov oproti predchádzajúcim verziám. „Nákup vojenského vybavenia z USA iba zvýši našu závislosť od cudzích krajín,“ varoval Michael Schoellhorn, šéf Airbus Defence and Space.

Kórea kuje horúce železo v Kanade

Kanada je ešte v horšej situácii. Hraničí len s USA a ďalších blízkych spojencov má až za oceánom. Navyše, Trump s ňou rozpútal obchodnú vojnu a opakovane vyhlasuje, že ju chce pripojiť k USA ako 51. štát. To všetko hrá v neprospech nákupu F-35 a ďalších amerických zbraní. Čím ich však nahradiť?

Pri F-35, ktorých Kanada objednala dokopy 88, ešte definitívne rozhodnutie nepadlo. Ale pri ostatných typoch zbraní sa okamžite chopila príležitosti Južná Kórea. Pred týždňom vyslala do Ottawy delegáciu, ktorá okrem vládnych predstaviteľov zahŕňala aj zástupcov kórejského obranného priemyslu. Kanade ponúkli všetko od húfnic, raketometov cez cvičné lietadlá až po ponorky.

Na príklade dodávok do iných krajín, napríklad aj do Poľska, sa Južná Kórea môže prezentovať ako spoľahlivý partner. Dokáže tiež vyrábať naozaj rýchlo, napríklad diesel-elektrické ponorky KSS-III môže Kanade dodať do šiestich rokov. Južná Kórea tiež ponúkla rozsiahlu spoluprácu, z ktorej môže ťažiť kanadský priemysel.

Keď sme pri ponorkách, v Austrálii sa objavujú hlasy požadujúce, aby sa namiesto amerických plavidiel obstarali radšej francúzske. Bol by to úplný obrat, pretože predtým mala Austrália objednané práve francúzske ponorky. V roku 2021 však túto objednávku zrušila a uzavrela pakt AUKUS v rámci ktorého chce získať jadrové ponorky v spolupráci s USA a Britániou.

V tomto prípade však nejde o Trumpovu politiku, ale o rastúce náklady a omeškanie. Preto sa uvažuje o kúpe francúzskych diesel-elektrických ponoriek, ktoré by boli lacnejšie, dodali by ich rýchlejšie a boli by aj vhodnejšie pre operácie v plytších vodách.

Toto bude musieť vyriešiť aj Británia, ktorá sa pri jadrových ponorkách i balistických raketách spolieha na americké technológie a podporu. Nespoľahlivosť, ktorej sa mnohí doterajší spojenci USA obávajú, sa totiž môže teoreticky týkať aj dodávok zbraní. Briti sa v tomto smere už dlhšie snažia zbaviť závislosti od USA a najnovšie sa im napríklad podarilo integrovať európske rakety Meteor do svojich stíhačiek F-35. To však nesúvisí s Trumpom, ale ide o dlhodobejší proces.