Pomoc Ukrajine a sumár udalostí minulého týždňa na fronte

Napriek nedostatku potrebných zbraní a munície podnikla Ukrajina počas minulého týždňa viacero významných útokov na dôležité bodové ciele. Morálku Ukrajincov určite zvýšil aj fakt, že americkí kongresmani im schválili dlho odkladaný balík vojenskej pomoci. Odmietanie dodávok munície od jesene minulého roka však spôsobilo vážnu krízu na bojisku, ktorej následky sa budú len ťažko odstraňovať.

1. Ruský postup

Dôsledkom nedostatku munície, ktorej dôsledky blokovali republikáni v Kongrese USA niekoľko mesiacov, je ústup ukrajinských ozbrojených síl z viacerých strategických pozícií. V poslednom období sa tento ústup zrýchľuje. Za posledných 10 dní postúpili Rusi na niektorých miestach aj o päť kilometrov, čo je tempo, aké nikde nedosahovali od jari 2022. Treba však byť fér a priznať, že za to môžu sčasti aj chyby ukrajinských jednotiek, ako nesprávna rotácia či nesplnenie rozkazov. Aj na tom však má svoj podiel viny nedostatok munície. Ten sa týka nielen delostrelectva, ale aj protivzdušných systémov. Ukrajinské jednotky sú tak vyčerpané neustávajúcim bombardovaním z ruskej strany.

2. Ruské bombardovanie

Okrem ničenia ukrajinských frontových pozícií delostrelectvom a kĺzavými bombami z lietadiel ruské sily pokračujú v ničení civilnej infraštruktúry a zabíjaní ukrajinských civilistov. V sobotu bol v Odese raketami zasiahnutý prístav a v ňom poškodený exportný terminál patriaci singapurskej firme.

Oveľa horšie následky mal predtým útok na Černihiv. V stredu okolo deviatej ráno tam raketa naplno zasiahla osemposchodový panelák. Ďalšie štyri paneláky, nemocnica a škola boli poškodené. Zahynulo pri tom 18 ľudí a ďalších 78 bolo zranených.

V piatok bol prvýkrát od začiatku vojny zostrelený ruský strategický bombardér. Konkrétne išlo o nadzvukový stroj Tu-22M3, ktorý sa zrútil v Stavropoľskom kraji, približne 300 km od hraníc s Ukrajinou. Na videu padá horiace lietadlo v plochej vývrtke. Jeden zo štyroch členov posádky pád neprežil. Ruská strana tvrdí, že išlo o technickú poruchu, objavili sa aj správy o vlastnom zostrele. Ukrajinská strana tvrdí, že bombardér zasiahla a poškodila modernizovanou raketou S-200 s dostrelom 350 km. Tu-22M3 po poškodení letel späť na základňu a zrútil sa neskôr. Ukrajinci zároveň tvrdia, že ďalší bombardér sa po zásahu prvého stroja otočil a svoj smrtiaci náklad nevypustil.

3. Ukrajinské útoky

Kým ruské bombardovanie plošne terorizuje civilné obyvateľstvo, Ukrajina útočí na dôležité bodové ciele v ruskom tyle. Používa pri tom rôzne prostriedky. V utorok napríklad drony zasiahli veľkú ruskú radarovú stanicu Nebo-U v Brianskej oblasti. Dosah tohto radaru bol až 700 km. Ďalšiu veľkú radarovú stanicu poškodili drony v stredu v Mordvinsku. A do tretice zaútočili drony aj na továreň v ruskom Tatarstane, ktorá vyrába bombardéry Tu-22M a Tu-160M. Je to jediná továreň na tieto lietadlá a vyrába ich v obyčajných hangároch, ktoré nie sú nijak zodolnené. Podľa niektorých správ bol takýto výrobný hangár zasiahnutý, nie je však potvrdené, k akým škodám došlo.

Okrem toho využíva Ukrajina naďalej aj sabotérov. Ukrajinská vojenská rozviedka v stredu oznámila, že zničila ruskú helikoptéru Mi-8 na letisku v Samare. Doložila to aj zábermi horiaceho vrtuľníka. V piatok zasiahli rakety ruskú základňu v Luhansku a zabili tam niekoľko vysokých dôstojníkov. V nedeľu zas rakety HIMARS zničili veliteľské stanovište 331. výsadkového pluku v Bachmute. Zomrelo pri tom osem ruských dôstojníkov. Ukrajinské drony počas víkendu zničili rozvodne vysokého napätia pri Briansku a pri Kaluge a zasiahli aj rafinériu Lukoilu pri Smolensku.

4. Džankoj pod paľbou

Ten najväčší ukrajinský útok sa však udial v stredu na Kryme. Bolo okolo neho veľa informačných šumov. Nakoniec sa však správy ustálili na tom, že na útok proti leteckej základni Džankoj použili Ukrajinci iba dve rakety ATACMS. Aj to však stačilo na to, aby bola zničená batéria systému S-400, ktorý je určený práve na obranu proti takýmto raketám. Konkrétne boli zničené štyri odpaľovacie zariadenia, tri mobilné radarové stanice a dve kontrolné stanovištia. Pôvodne sa hovorilo aj o zničení väčšieho počtu lietadiel a vrtuľníkov, to sa však nepotvrdilo. Zasiahnuté ale mali byť aj uskladnené rakety S-300, čo viedlo k sérii sekundárnych explózií na letisku.

5. Najstaršia loď

Vyradenie protivzdušnej obrany na základni Džankoj využili Ukrajinci k ďalším útokom na Krym. V nedeľu mierili ukrajinské rakety Neptun na prístav Sevastopoľ. V ňom už ostáva len zopár ruských lodí a jednou z nich je loď na technickú podporu ponoriek Kommuna. Práve tá bola zasiahnutá, hoci rozsah škôd nateraz nie je známy.

Podľa mnohých správ ide o akúsi muzeálnu loď, pretože do služby vstúpila už v roku 1915 a je to najstaršia aktívna loď v ruskej flotile. Ukrajinci však na ňu neplytvali muníciou zbytočne. V skutočnosti je pre Rusov veľmi dôležitá. Žiadne podobné plavidlo totiž v Čiernom mori nemajú.

Kommunu začali stavať ešte v roku 1912 podľa nemeckého vzoru. Do služby vstúpila v roku 1915 ešte pod menom Volchov. Je to katamaran s dvomi trupmi, ktoré sú spojené konštrukciou so žeriavmi na vyzdvihovanie predmetov z morského dna. Komunisti ju premenovali v roku 1922. Počas prvej i druhej svetovej vojny sa loď podieľala na zásobovaní ponoriek a tiež na vyzdvihovanie vrakov z dna. Na hladinu takto dostala potopené ponorky i menšie lode, zostrelené lietadlá a na Ladožskom jazere i tanky, ktoré sa prepadli pod ľad.

V roku 1967 ju presunuli z Baltu do Čierneho mora a v roku 1974 získala Kommuna schopnosť spúšťať vlastné hlbokomorské ponorné plavidlá, ktoré môžu slúžiť pri záchrane námorníkov z uviaznutých ponoriek. Po potopení krížnika Moskva v roku 2022 Kommuna vyzdvihla z vraku v hĺbke 50 metrov rôzne predmety – zbrane, tajné dokumenty a zrejme aj telá členov posádky.

6. Pomoc je na ceste

Najdôležitejšou správou týždňa je, že v sobotu Snemovňa reprezentantov odhlasovala balík pomoci vo výške 95 miliárd dolárov pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan. Kyjevu je z tejto sumy určených 61 miliárd dolárov. Za hlasovalo 310 kongresmanov, z toho 210 demokratov a 100 republikánov. Proti bolo 112 republikánov. Treba uviesť, že väčšina z tejto sumy bude investovaná do amerických firiem, ktoré Ukrajine dodajú zbrane. A tiež treba opäť zopakovať, že pomoc dostane Ukrajina extrémne neskoro.

Do pomoci sa zapojili aj Slováci, ktorí odmetajú, že súčasná vláda sa nechce pripojiť k českej iniciatíve na dodanie delostreleckej munície Ukrajine. Za osem dní vyzbierali takmer 3,6 milióna eur. Do zbierky Munícia pre Ukrajinu sa zatiaľ zapojilo 56-tisíc darcov. Futurearmy.sk je mediálnym partnerom tejto zbierky. Za všetky príspevky ďakujeme!