Ako môže teroristický útok v Moskve ovplyvniť vojnu na Ukrajine?
Moskva sa spamätáva z veľkého teroristického útoku, ktorý si vyžiadal najmenej 133 obetí. Niektoré ruské zdroje hovoria až o 150 mŕtvych. K zodpovednosti sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát. Napriek tomu Putin viní Ukrajinu. Kyjev sa obáva, že útok poslúži ako zámienka k eskalácii vojny.
V piatok večer zaútočili na obchodné stredisko Krokus v Krasnogorsku na predmestí Moskvy najmenej štyria muži vyzbrojení automatickými puškami. Každú chvíľu sa mal začať koncert, na ktorý prišlo veľa ľudí. A práve koncertná sieň sa stala hlavným terčom útoku. Po streľbe páchatelia použili zápalné fľaše na to, aby založili rozsiahly požiar a ušli.
Ruské bezpečnostné zložky katastrofálne zlyhali. Základňa jednotiek OMON sa nachádza len pár minút od obchodného strediska Krokus, no na miesto dorazili až za hodinu. Hasiči tam boli skôr, ale odmietli zasiahnuť pred tým, ako do objektu vojde polícia. Požiar sa tak stihol rozšíriť a vyžiadal si ďalšie obete, ktoré postupne nachádzali v ohorených troskách. Ruské úrady potvrdili, že príčinou smrti obetí bolo buď strelné poranenie alebo nadýchanie sa splodín horenia.
V sobotu ráno ruské bezpečnostné zložky pozatýkali 11 podozrivých vrátane štyroch údajných priamych páchateľov. Tých mali chytiť na kontrolnom stanovišti v Brianskej oblasti 350 km od Moskvy, keď sa snažili ujsť autom. Všetci zatknutí by mali byť cudzinci, no ich národnosť nebola spresnená. Podľa viacerých zdrojov by mali byť Tadžikovia.
Ešte v dňoch 7. a 8. marca varovali USA a ďalšie krajiny ako Kanada, Británia či Taliansko pred hrozbou islamského terorizmu v Rusku. Svojich občanov vyzvali, aby sa v Rusku vyhýbali miestam s veľkou koncentráciou ľudí. Varovanie bolo tlmočené aj ruským bezpečnostným orgánom, ktoré sa však sťažujú, že nebolo konkrétne. Samotný Putin vtedy varovanie odmietol a označil ho za „vydieranie a pokus vystrašiť a destabilizovať ruskú spoločnosť“ pred prezidentskými voľbami.
K útoku sa prihlásil Islamský štát s tým, že ide o súčasť vojny proti silám, ktoré sa snažia zničiť islam. Pravdepodobne ho má na svedomí afganská vetva tejto teroristickej organizácie. V jej radoch pôsobí veľa ľudí z postsovietskych stredoázijských štátov, ktorí vedia po rusky.
Napriek tomu Putin vo svojom prejave v sobotu uviedol, že teroristi boli prepojení na Ukrajinu. Údajne tam mali pripravenú únikovú cestu cez hranice. Aj ruské médiá dostali príkaz zdôrazňovať ukrajinskú stopu. Už niekoľko hodín po útoku mali pripravené deep fake videá, na ktorých sa ukrajinskí predstavitelia majú priznávať k zodpovednosti za útok.
Kyjev označil tieto obvinenia za absurdné. Pri hraniciach je zvýšená koncentrácia ruských vojenských a policajných síl, prebiehajú tam kontroly vozidiel. V Kurskej a Belgorodskej oblasti sa dokonca na hraniciach bojuje. Ako povedal hovorca ukrajinskej tajnej služby, týmto smerom by si únikovú trasu zvolil iba „hlupák, samovrah, alebo ten, kto sa chce nechať chytiť“.
Naopak, Kyjev viní zo zodpovednosti priamo Putina. Už len tým, že ignoroval varovania. Ukrajinskí predstavitelia však pripomínajú aj rok 1999. Vtedy došlo v Rusku k sérii útokov na obytné domy, ktoré si vyžiadali stovky obetí. Vinu za útoky hodili na čečenských teroristov, Putinovi to pomohlo k zvoleniu za prezidenta a vzápätí začal druhú vojnu v Čečensku. Neskôr sa však objavili tvrdenia, že útoky zosnovala FSB, ktorú vtedy viedol Putin, aby mu pomohla ku zvoleniu. Otvorenie o tom hovoril napríklad Alexander Litvinenko, ktorého neskôr v Británii ruskí agenti otrávili polóniom.
Kyjev sa teraz obáva, že Putin útoky zneužije ako zámienku k masovej mobilizácii a k zvýšeniu intenzity útokov na Ukrajinu.
