Strata Patriotu a sumár udalostí minulého týždňa na Ukrajine
Na nasledujúcich riadkoch nájdete súhrn toho najdôležitejšieho, čo sa za posledný týždeň udialo na fronte na Ukrajine. Front sa v tomto období prakticky vôbec nepohol napriek neprestávajúcemu ruskému tlaku. Ruské vojenské letectvo vystupňovalo svoje nálety a Ukrajina musela reagovať prisunutím protivzdušnej obrany. Výsledkom je zvýšené riziko a aj straty. (Titulná fotka je len ilustračná.)
1. Pozemný front
Rusko sa naďalej snaží tlačiť, no zjavne mu došla para. Jediný ruský postup, ktorý stojí za zmienku, sa podaril južne od Vuhledaru do hĺbky asi 500 metrov. Inak fronta stála, na niektorých miestach ukrajinskí vojaci okupantov dokonca mierne vytlačili. Významne k tomu prispelo obnovenie činnosti delostrelectva v plnom rozsahu, najmä na úsekoch západne od Avdijivky a západne od Bachmutu. Pre nedostatok munície museli ukrajinské delá od októbra mlčať a strieľali iba v tých najnevyhnutnejších prípadoch. Teraz môžu opäť likvidovať ruské pokusy o útok už v zárodku. Nie sú za tým žiadne dodávky z EÚ, ktoré stále meškajú, ani nová česká iniciatíva na nákup munície mimo EÚ, ktorá prinesie ovocie až o niekoľko týždňov. Ukrajine sa podarilo nájsť zdroje v zahraničí vlastnými silami a kúpila 350-tisíc granátov.
2. Vojna vo vzduchu
Ukrajinskí vojaci na fronte čelia najmasovejším náletom od začiatku vojny. Front sa nehýbe a Rusi sa snažia zničiť ukrajinské opevnenia kĺzavými bombami. Doteraz to boli najmä bomby s hmotnosťou 250 a 500 kg, najnovšie začali používať sadu s krídelkami aj na bombách s hmotnosťou 1500 kg. Nie sú veľmi presné, ale ich účinok je devastujúci. Rusi ich používajú najmä na ničenie výškových budov v mestách tesne za frontom, aby ich nebolo možné využiť na pozorovanie a obranu.
Výhodou kĺzavých bômb je, že ich lietadlo môže vypustiť ďaleko – aj 80 km – od frontovej línie. Vystavuje sa tak protivzdušnej obrane len minimálne. Ukrajincov to núti presúvať svoje raketové systémy bližšie ku frontovej línii, čo je veľmi riskantné. Na to totiž striehnu ruské prieskumné drony. Ukrajinci takto v krátkom období dokázateľne prišli o batériu S-300, jedno odpaľovacie zariadenie systému NASAMS a najnovšie aj o časť batérie Patriot. Tá bola zachytená ruským dronom počas presunu a okamžite na ňu naviedli balistickú raketu Iskander. Rozsah škôd nie je potvrdený, ale zdá sa, že boli zničené dve alebo tri odpaľovacie zariadenia a jedno vozidlo podpory – nie je známe, či išlo o generátor, veliteľskú centrálu alebo nebodaj radar. Posádky zničených vozidiel prišli o život.
Na druhej strane, aj Ukrajinci sa snažia pripravovať prostredie na očakávaný príchod stíhačiek F-16 v lete. Za minulý týždeň dokázateľne zničili viacero ruských radarov a systémov Buk. A pokračujú aj v znižovaní stavov ruského letectva. Počet zničených lietadiel Su-34 a Su-35, ktoré Ukrajinci nárokujú, síce nie je možné overiť okamžite a s odstupom času sa potvrdí len časť – napríklad vďaka smútočným oznámeniam. Jedno zaujímavé nepriame potvrdenie sa však predsa len objavilo už teraz. Analytici sledujúci satelitné zábery si všimli, že na svoje základne sa nevrátilo šesť lietadiel Su-34.
3. Námorná vojna
Hoci Ukrajina prakticky nemá žiadne vojnové loďstvo, v Čiernom mori ťahá ruská flotila za kratší koniec. Minulý týždeň sa o tom presvedčila posádka ruskej hliadkovej lode Sergej Kotov, ktorá sa stala najnovšou obeťou sústredeného útoku svorky ukrajinských dronov. Išlo o novú a pomerne veľkú loď, ktorá vstúpila do služby len v júli 2022. Mala dĺžku 94 metrov a výtlak 1 700 ton. Na palube mala kanón kalibru 76 mm, guľomety a vrtuľník. Mohla tiež niesť kontajnery so strelami Kalibr. V blízkosti Feodosije na Kryme ju zasiahlo viacero dronov a klesla na dno.
Posádka lode sa bránila automatickými zbraňami, no nič jej to nepomohlo. Server BBC priniesol rozhovor s veliteľom jednotky ukrajinskej tajnej služby, ktorá operácie dronov riadi a na svedomí má už päť ruských lodí. Ruskí námorníci používajú svietiace strelivo, aby sa im v noci lepšie mierilo. Na druhej strane to operátorom dronov uľahčuje úhybné manévre, pretože tiež vidia, kam Rusi strieľajú. Drony Magura V5 majú dosah 800 km a nesú 250 kg výbušniny. Majú plochý trup, ktorý nevystupuje vysoko nad hladinu. Vydáva málo tepla, takže termokamery ho nedokážu dobre zachytiť. A je tiež vyrobený z plastu, čo znižuje zachytiteľnosť radarom. Pri rýchlosti 80 km/h a dĺžke len šesť metrov je preto ťažké zistiť v noci jeho prítomnosť – až kým nie je neskoro. Počas jedného útoku sa koordinuje viacero dronov naraz, čo zvyšuje pravdepodobnosť zásahu. Akcia trvá aj niekoľko dní, a celý čas musí mať operátor dron pod kontrolou. Preto sú operátori po jej skončení veľmi unavení.