Všetci chcú raketomety HIMARS, Slovensko ich mohlo mať už dávno
Vojna na Ukrajine preslávila postupne niekoľko zbraňových systémov, čo sa prejavilo aj na zvýšenom počte kontraktov pre ich výrobcov. Jedným z takých systémov je americký raketomet HIMARS. Na začiatku vojny to boli drony Bayraktar TB2, ktoré získali veľkú slávu. A hoci sa vzápätí dostali do úzadia, ich turecký výrobca Baykar dodnes získava nové a nové objednávky. Ešte väčšiu slávu získali raketomety HIMARS. V polovici minulého roka ich Ukrajina dostala len 20, no dokázala s nimi úplne rozvrátiť ruskú logistiku. Nielenže tým zastavila ruskú ofenzívu, ale umožnila aj úspešný protiútok v Charkovskej a Chersonskej oblasti.
M142 HIMARS pritom nie je žiadna novinka. Používa rovnaké odpaľovacie zariadenie, ako pásový raketomet M270 MLRS z 80. rokov minulého storočia. Kolesový HIMARS je ľahší a má len jedno odpaľovacie zariadenie pre šesť rakiet kalibru 227 mm, kým M270 má odpaľovacie zariadenia dve pre dvanásť rakiet. HIMARS sa vyvíjal od začiatku 90. rokov, sériová výroba sa začala v roku 2003 a do služby sa dostal v roku 2010. Spojené štáty ich nasadili v Afganistane a v Iraku, no až vojna na Ukrajine naplno preverila ich kvality. A kým za prvých 20 rokov produkcie ich firma Lockheed Martin vyrobila okolo 400, dnes už má objednávky na minimálne raz toľko kusov.
Najväčší záujem prišiel z Poľska, ktoré ale chce väčšinu odpaľovacích zariadení montovať na vlastné podvozky. Najnovšie podpísalo objednávku Lotyšsko, ktoré sa v rámci svojich možností snaží zbrojiť od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Po obrnených transportéroch Patria 6×6, protitankových raketách a protivzdušných systémoch IRIS-T teraz vláda v Rige kúpila šesť raketometov HIMARS za 180 miliónov dolárov. V cene je aj munícia vrátane rakiet ATACMS s dlhším doletom. Dodať by ich mali v roku 2027.
Rovnaké raketomety chce aj Taliansko. Americké ministerstvo zahraničia mu povolilo v decembri predaj vojenského vybavenia za 400 miliónov dolárov. V tom je zahrnutých 21 raketometov HIMARS s príslušenstvom, ktoré tvoria napríklad GPS a komunikačné systémy a vybavenie na nabíjanie rakiet. Taliansko má momentálne iba jednu jednotku vyzbrojenú raketometmi. Konkrétne ide o 5. delostrelecký pluk s 21 strojmi M270 MLRS.
Na rok 2024 pripravuje Lockheed Martin významnú prezentáciu v Nemecku. To používa raketomety MARS, čo je európska verzia M270 MLRS. Časť z nich Berlín daroval Ukrajine a teraz hľadá náhradu. Americký výrobca mu chce ponúknuť HIMARS, ale v upravenej verzii nazvanej GMARS, pričom G označuje Nemecko (Germany). Táto verzia by mala mať väčšiu palebnú silu. Na ďalšie podrobnosti si ale budeme musieť počkať až na samotnú prezentáciu.
Mimochodom, Slovensko mohlo byť v prípade raketometov už dávno „za vodou“. Už v roku 2001 sme totiž rozbehli slovensko-nemecký modernizačný projekt, ktorého výsledkom je raketomet RM-70 Modular s rovnakým odpaľovacím zariadením, aké používajú raketomety MLRS a HIMARS americkej výroby. Slovenský raketomet je však unikátny v tom, že môže použiť buď šesť rakiet kalibru 227 mm, alebo 28 rakiet pôvodného „sovietskeho“ kalibru 122 mm. Ozbrojené sily SR majú vo svojom arzenáli 26 týchto strojov.
V prípade amerických rakiet sa pre RM-70 Modular pôvodne rátalo so strelami s kazetovou muníciou. Slovensko však pristúpilo k medzinárodnému dohovoru o zákaze tejto munície. Väčšinu objednaných kontajnerov s raketami M26 so submuníciou M77 sme preto ani neprevzali. Objavili sa plány na integráciu nových rakiet kalibru 227 mm s inerciálnym a satelitným navádzaním (GMLRS), aké vo svojich raketometoch HIMARS používa aj Ukrajina. Žiaľ, k realizácii týchto plánov na Slovensku nedošlo a naše raketomety Modular tak používajú najmä pôvodné rakety kalibru 122 mm.