Aké nové cvičné podzvukové lietadlá môže Slovensko získať? Časť 1.

Éra cvičných prúdových strojov Aero L-39 Albatros na slovenskej oblohe sa pomaly končí. Hoci o ich nástupcovi nie je oficiálne ešte rozhodnuté, najhorúcejším kandidátom je ďalší výrobok továrne Aero Vodochody, L-39NG. Poďme sa však pozrieť, aké všetky lietadlá prichádzajú do úvahy.

Pri svojom vzniku v roku 1993 malo slovenské letectvo (neskôr premenované na Vzdušné sily) dokopy 19 lietadiel L-39 Albatros. Osem bolo v základnej cvičnej verzii L-39C, deväť bolo v ozbrojenej verzii L-39ZA so štyrmi závesníkmi a dvojhlavňovým kanónom kalibru 23 mm a dva stroje boli v jednomiestnej verzii L-39V určenej na vlečenie cvičných terčov. Istý čas na Slovensku pôsobila aj akrobatická skupina Biele Albatrosy, ktorá používala sedem lietadiel. Naše letectvo postupne pri nehodách v rokoch 1996 až 2018 stratilo päť kusov, ďalším sa skončila technická životnosť. Časť Albatrosov bola modernizovaná na verziu L-39CM, pričom dostali úplne nové draky – postupne im bola vymenená predná časť trupu, zadná časť trupu i krídla. Modernizovaná bola aj ich avionika, čo sa týkalo aj niekoľkých lietadiel L-39ZAM, ktoré prešli generálnymi opravami.

Technická životnosť týchto modernizovaných strojov sa však už tiež väčšinou skončila a v súčasnosti majú Vzdušné sily OS SR v letuschopnom stave už len jedno lietadlo L-39CM a jedno L-39ZAM. O potrebe vybrať náhradu v horizonte niekoľkých rokov hovoril už v roku 2020 vtedajší minister obrany Jaroslav Naď. Spomenul aj predbežné ponuky z Česka, Talianska a Británie. Napriek viacerým modernizačným projektom, ktoré sa za Naďovej éry rozbehli, sa výber nových cvičných lietadiel medzi ne nestihol dostať. Táto úloha tak ostáva na pleciach nového ministra Roberta Kaliňáka. Hlavní hráči, ktorí prichádzajú do úvahy, sa však nezmenili.

Dnes si predstavíme moderné podzvukové cvičné lietadlá, ktoré sú v súčasnosti vo svete k dispozícii. V posledných rokoch sa však výrazne presadzujú aj nadzvukové cvičné lietadlá, ktoré sú použiteľné aj ako ľahké bojové. Ide o pomerne lákavú kategóriu, na ktorú sa bližšie pozrieme v nasledujúcom článku, aby sa nám tieto odlišné stroje neplietli.

Pokračovateľ L-39
Jaroslav Naď v roku 2020 navštívil Aero Vodochody. Práve táto česká firma v minulosti L-39 vyrábala. Teraz ako náhradu zaň ponúka nové stroje L-39NG. Naď však vtedy poznamenal, že na „veľmi predbežnej úrovni“ slovenské ministerstvo obrany rokuje s viacerými štátmi a firmami, od ktorých dostalo podobné ponuky. V prípade L-39NG ide o priame pokračovanie vývoja L-39.

Aero Vodochody vyrobilo dokopy tritisíc Albatrosov, z ktorých dodnes 600 lieta. Medzi používateľmi majú dobrú povesť a to chce výrobca využiť. Písmená NG v názve znamenajú Next Generation (Nasledujúca generácia) a firma ju ponúka v dvoch verziách.
Základnou zmenou je americký motor Williams FJ44-4M, ktorý nahradil pohonnú jednotku sovietskeho pôvodu. V prvej úrovni programu L-39NG ponúka Aero Vodochody zástavbu amerického motora do pôvodného draku a k tomu prípadnú zmenu avioniky.

Druhá úroveň predstavuje úplne nové vyrobené lietadlo, ktoré sa už od L-39 odlišuje aj drakom. Na prvý pohľad je viditeľná absencia nádrží na koncoch krídel. L-39NG totiž dostal tzv. „mokré krídlo“, ktoré má nádrže zabudované vnútri. Tieto nové stroje NG majú aj kratšiu prednú časť trupu a viac odstupňovanú kabínu, takže inštruktor na zadnom sedadle má lepší výhľad dopredu. NG má tiež menšie nasávacie otvory. V konštrukcii lietadla sa vo veľkej miere používajú kompozitné materiály, ktoré majú nižšiu hmotnosť.

Rozmery L-39NG sa oproti pôvodnému Albatrosu zmenili iba minimálne. Výrazne narástla maximálna vzletová hmotnosť (zo 4700 kg na 5700 kg) a mierne sa zvýšila rýchlosť (zo 750 km/ na 800 km/h). Stroj má päť závesníkov, na ktorých unesie 1200 kg výzbroje vrátane laserom navádzaných bômb či rakiet proti pozemným cieľom. Prvým zákazníkom sa, pochopiteľne, stalo Česko, ktoré objednalo šesť kusov pre Centrum leteckého výcviku Pardubice. Dvanásť lietadiel objednal Vietnam a šesť Ghana. Maďarsko v roku 2022 objednalo tiež 12 kusov, z toho osem klasických cvičných a štyri v prieskumnej verzii, ktorá sa ešte len vyvíja. Mala by mať pod trupom kontajner so senzormi na vyhľadávanie a identifikáciu pozemných cieľov. L-39NG si objednali aj súkromné spoločnosti z USA, Portugalska a Francúzska.

Talianska dvojica
Taliansko má v ponuke nových cvičných lietadiel rovno dve želiezka. Jedno si predstavíme dnes, druhé až v pokračovaní článku. V talianskom letectve sa vzájomne dopĺňajú – Aermacchi M-345 je základné cvičné prúdové lietadlo, kým väčší a výkonnejší typ Aermacchi M-346 Master je určený na úvodný stíhací výcvik. Zaujímavé je, že M-345 nevychádza z typu Aermacchi MB-339 z 80. rokov, ktorý v talianskom letectve nahrádza, ale z konkurenčného stroja S.211. Firma Aermacchi sa ho rozhodla ďalej vyvíjať po tom, čo kúpila jeho výrobcu, spoločnosť SIAI-Marchetti.

Možno to bolo preto, že v rovnakom období vyvíjala aj M-346 a tak nemala dostatok vlastných kapacít. M-345 je hornoplošník, ktorý absolvoval prvý let v roku 2016. Talianske letectvo prevzalo prvé sériové kusy v roku 2018. Zatiaľ ich objednalo 18, ale postupne ich bude chcieť najmenej 45. Okrem cvičných úloh budú totiž slúžiť aj v známej akrobatickej letke Frecce Tricolori. Iných používateľov tento typ zatiaľ nemá. Poháňa ho rovnaký motor Williams FJ44-4M ako český L- 39NG. Maximálna rýchlosť je 740 km/h a na štyroch závesníkoch unesie 1000 kg výzbroje. Maximálna vzletová hmotnosť je 4500 kg.

Britský Hawk T2
Británia má v ponuke osvedčené lietadlo BAE Systems Hawk, ktoré sa vyrába od polovice 70. rokov. Za tú dobu však prešlo výraznými zmenami. Súčasná verzia T2 absolvovala prvý let v roku 2005 a líši sa najmä vybavením kokpitu. Ten má elektronické prístroje lepšie zodpovedajúce príprave pilotov na súčasné stíhačky ako Eurofighter Typhoon. Dostal tiež nový motor Rolls-Royce Adour 951.

Okrem britského letectva a námorníctva používa nové Hawky T2 aj India (ktorá si ich aj vyrába v licencii), Saudská Arábia, Omán a Katar. Oproti konkurentom je Hawk T2 výrazne ťažší, hmotnosť prázdneho lietadla je takmer 4500 kg a maximálna vzletová hmotnosť až 9100 kg. Má však aj vyššie výkony – rýchlosť prevyšuje 1000 km/h a na piatich závesníkoch unesie 3000 kg výzbroje, napríklad v podobe kanónu kalibru 30 mm a štyroch rakiet Sidewinder.

Čína si podmaňuje tretí svet
Prúdové cvičné lietadlá vyvíjajú alebo vyrábajú aj ďalšie štáty, napríklad Rusko, šanca na to, že by sa presadili na európskom trhu je však minimálna. Pre úplnosť však spomenieme ešte jeden čínsky typ, ktorý je hojne používaný v krajinách tretieho sveta. Preto sa s ním možno ľahko stretnúť. Hongdu JL-8 známy aj ako Karakorum K-8 vyvinuli v 90. rokoch, Jeho maximálna vzletová hmotnosť je 4300 kg a dosahuje rýchlosť 800 km/h. Na piatich závesníkoch unesie 1000 kg výzbroje.

Okrem Číny sa rozšíril najmä v Afrike, kde slúži v Angole, Egypte, Ghane, Namíbii, Sudáne, Zambii a v Zimbabwe. V Ázii ho používa Bangladéš, Mjanmarsko, Pakistan a Srí Lanka. Uchytil sa aj v Južnej Amerike, konkrétne v Bolívii a vo Venezuele.