Vojna na Ukrajine je pre slovenský obranný priemysel príležitosť, ale aj výzva

Slovenský obranný priemysel do roku 2030: Navigovanie cez novú realitu ku znovuzrodeniu. Tak znel názov diskusie, ktorá sa v stredu večer uskutočnila v priestoroch historickej Jurkovičovej teplárne v Bratislave. Rovnaký názov má aj štúdia, ktorú vypracoval Adapt Institute, a ktorú na akcii predstavili.

Diskusiu moderoval riaditeľ inštitútu Matej Kandrík a zúčastnili sa na nej Viliam Ostatník, jeden z autorov štúdie, a Štefan Škultéty, ktorý donedávna viedol spoločnosť DMD Group. Autori analyzovali, aké sú silné a slabé stránky slovenského obranného priemyslu, aké príležitosti môže využiť a čo mu, naopak, hrozí. „Celým odvetvím od základov otriasli krízy ako covid a vojna v susednom štáte,“ povedal V. Ostatník s tým, že o tejto situácii sa chceli rozprávať s ľuďmi, ktorí priamo v priemysle pôsobia.

Na otázky autorov zareagovalo 11 respondentov z radov manažérov, aktívnych vojakov rôznych hodností i štátnych úradníkov. Ako priznal V. Ostatník, nie je to úplne reprezentatívna vzorka, ale ich expertné názory poskytujú cenný náhľad. Ako silné stránky nášho obranného priemyslu respondenti najčastejšie uvádzali schopnosť adaptovať sa, flexibilitu a všestrannosť.

Z praktického hľadiska sa to prejavuje tým, ako vzniká väčšina slovenských zbrojárskych produktov – ako puzzle poskladané z komponentov dodávaných rôznymi podnikmi. Príkladom je aj samohybná húfnica Zuzana 2, na ktorej sa podieľa celý rad firiem. Pre malé spoločnosti je to jediný spôsob ako sa dostať na svetové trhy. Zároveň to Slovensku umožňuje vyrábať relatívne veľké množstvo produktov v špičkovej kvalite. Takáto adaptácia a flexibilita je možná sčasti aj preto, že Slovensko je malá krajina. Za najväčšiu slabinu označili respondenti byrokraciu – prílišnú reguláciu a zastaralú legislatívu.

Schvaľovací a certifikačný proces alebo verejné obstarávania trvajú na Slovensku celé roky a negatívnym spôsobom vplývajú aj na strategické plánovanie na úrovni firiem. Nedostatok dlhodobej stratégie pre obranný priemysel na štátnej úrovni vnímajú respondenti ako druhú najväčšiu slabinu. Národná stratégia by mohla vyriešiť aj ďalší problém, ktorým je nedostatok domáceho kapitálu.

Príležitosť pre obranný priemysel je v tejto dobe pomerne jasná. Je ňou najväčší dopyt po zbrojárskych výrobkoch za posledných 30 rokov, a to po všetkých bez rozdielu. Spôsobila to ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 a badať to najmä v Európe, kde boli ozbrojené sily v ostatných troch desaťročiach (až na pár výnimiek) finančne podvyživené. Naopak, medzi najväčšie hrozby patrí nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý súvisí aj s neschopnosťou odborných škôl prilákať mladých ľudí na štúdium. Ďalšia hrozba súvisí s tým, čo sme spomínali pri silnej stránke nášho priemyslu. Veľký počet firiem podieľajúcich sa na konečnom produkte môže viesť k problémom s dodávateľským reťazcom.

Štefan Škultéty sa vyjadril k viacerým z týchto bodov. Varoval pred prílišnými ambíciami, čo sa týka nášho obranného priemyslu. Ten totiž tvorí iba zlomok slovenského HDP. Aktuálne je zbrojárska výroba v kurze pre vojnu v susednom štáte, ale v budúcnosti to môže byť iné. „Teraz je veľký dopyt, ministerstvo obrany SR začalo modernizáciu. Predtým obranné firmy iba prežívali, teraz im vyskočili zisky. Potrebujú však ľudí a kapitál,“ povedal bývalý šéf DMD Group a dodal: „Táto príležitosť je zároveň veľkou výzvou. Konkurencia je veľká a nemôžeme si dovoliť žiadnu chybu. Pre manažérov je to veľmi náročné“.

Posťažoval sa tiež, že na Slovensku je ekonomická diplomacia iba slovo. Konkurencia z Poľska a iných krajín nelení, ich ministri chodia do Kyjeva, otvárajú si tam kancelárie a čulo uzatvárajú obchody. U nás politici na jednej strane vyhlasujú, že nebudú brániť komerčným kontraktom slovenských obranných firiem na Ukrajine, no na druhej strane ju označujú ako najskorumpovanejšiu krajinu, ktorej už nedodajú ani náboj. Ukrajinci to oprávnene vnímajú ako urážku a v situácii, kedy má konkurencia podporu svojich vlád, sa tak Slováci ťažko presadzujú.