Ukrajina dostane GLSDB – hybrid medzi raketou a navádzanou bombou

Ukrajina ako prvý štát na svete dostane novú zbraň GLSDB a rovno ju aj otestuje na bojisku. Skratka znamená Ground Launched Small Diameter Bomb, čože bomba malého priemeru vypúšťaná zo zeme. Preto je aj ťažké ju zaradiť do presnej kategórie – ide o kĺzavú bombu, ktorá však nie je zhodená z lietadla, ale vynesená do vzduchu raketou.

Na začiatku bola bomba GBU-39, ktorú Boeing vyvíjal od roku 2001 a americké letectvo ju prevzalo do výzbroje v roku 2006. Jej označenie je SDB, čiže Small Diameter Bomb. Ide o dlhú (180 cm) a štíhlu (19 cm) zbraň s hmotnosťou 129 kg.

Jej hlavnou výhodou je, že na jeden závesník lietadla sa namiesto jednej veľkej bomby dajú zavesiť štyri SDB. To radikálne zvyšuje počet cieľov, ktoré lietadlo môže zasiahnuť počas jednej misie. SDB sa štandardne dodáva so sklopnými krídlami, ktoré majú po vysunutí rozpätie 161 cm a umožňujú bombe plachtiť na veľké vzdialenosti (v závislosti od rýchlosti a výšky vypustenia). Okrem USA tieto bomby používa aj Austrália, Holandsko, Izrael, Južná Kórea, Saudská Arábia, Švédsko a Taliansko.

Bolo len otázkou času, kedy niekomu napadne, že by sa SDB mohla vďaka svojmu malému priemeru vypúšťať aj z pozemných raketometov. Práce na tomto projekte spustil Boeing v roku 2013 v partnerstve so švédskou firmou SAAB. Neskôr sa pridali aj nórske spoločnosti Nammo a Nordic Shelter. Výsledkom je GLSDB.

Vznikla spojením bomby SDB a starej rakety M26, čo je úplne prvá strela pre pásové raketomety M270 MLRS. Neriadené strely niesli v závislosti od verzie 518 alebo 644 kusov kazetovej submunície. Ich maximálny dolet bol 32 až 45 km. V rokoch 1980 až 2001 vyrobili v USA viac ako pol milióna rakiet M26. Približne 100-tisíc ich spotrebovali v boji, najmä počas operácie Púštna
búrka proti Iraku v roku 1991.

Lacnejšie ako likvidácia
Spojené štáty nepristúpili k medzinárodnej Konvencii o kazetovej munícii, ktorá zakazuje jej výrobu a používanie (to nespravili ani Rusko či Ukrajina). USA sa však dobrovoľne rozhodli zriecť staršej kazetovej munície, ktorá mala pomer zlyhania submunície vyšší ako jedno percento. Preto v roku 2009 vyradili zo služby rakety M26 a začali ich likvidovať. Takto zničili takmer stotisíc kusov M26, čo stálo nemalé peniaze.

Potom ale prišiel projekt GLSDB a likvidácia M26 sa zastavila. Vskladoch tak stále ostáva okolo 300-tisíc týchto rakiet. Základným prvkom bolo vyrobenie adaptéra, ktorý spojil raketu M26 s bombou SDB. Výslednú strelu možno vypúšťať buď zo starších raketometov M270 MLRS alebo novších M142 HIMARS.

Rozdiel je iba v tom, že ľahší kolesový HIMARS nesie iba jeden odpaľovací blok pre šesť rakiet, väčší pásový MLRS nesie dva spojené bloky a môže tak odpáliť dvanásť rakiet naraz. Pre GLSDB bolo vytvorené aj vlastné odpaľovacie zariadenie v podobe štandardného lodného kontajnera s dĺžkou 6,1 m. To umožňuje jeho nenápadnú prepravu vlakmi, nákladnými autami či loďami, ľahké maskovanie a tiež vytváranie falošných cieľov a návnad s použitím obyčajných kontajnerov.

Po vypustení stúpa GLSDB do výšky a naberá rýchlosť. Potom sa raketa M26 odpojí a ďalej letí samotná klzáková bomba. Jej dosah je až 150 km, čo je takmer dvojnásobok oproti bežným raketám kalibru 227 mm, ktoré HIMARS používa. Hmotnosť hlavice je 93 kg, z toho 16 kg tvorí výbušnina.

Možno ju nastaviť tak, aby vybuchla ešte vo vzduchu nad cieľom, alebo s oneskorením po tom, čo prerazí dovnútra. Bomba dokáže preraziť minimálne 90 cm železobetónu.

Zbraň sa bežne navádza pomocou GPS a podľa výrobcov je odchýlka od cieľa maximálne jeden meter. Má však aj poloaktívne laserové navádzanie, vďaka ktorému dokáže zasiahnuť aj pohybujúce sa ciele. Na zemi to dokáže do vzdialenosti 100 km a do rýchlosti cieľa 80 km/h. V bezpečí tak pred ňou nebudú napríklad ani vlaky s muníciou. Na otvorenom mori môže zasiahnuť pohybujúci sa cieľ až na vzdialenosť 130 km.

Najväčšou výhodou tejto zbrane je však cena. Bomba SDB stojí 40-tisíc dolárov a rakiet M26 je v skladoch veľké množstvo. Vzhľadom na to, že inak by USA museli platiť likvidáciu týchto rakiet, je vlastne dodanie GLSDB na Ukrajinu finančne výhodné. Bežné rakety pre HIMARS totiž stoja pri odbere americkou armádou okolo 130-tisíc dolárov a na export ešte viac. Nehovoriac o raketách ATACMS, ktoré stoja až milión dolárov za kus.

Taiwan ustúpil Ukrajine
Práve pre výhodnú cenu a schopnosť zasahovať pohybujúce sa ciele na mori, si GLSDB ako prvý objednal Taiwan. Prieliv, ktorý ho oddeľuje od Číny, má na najužšom mieste práve 130 km. Prípadná čínska invázna flotila by tak bola v dosahu týchto zbraní. Na žiadosť USA však Taiwan svoju objednávku odložil na neskôr v prospech Ukrajiny. Tá dostala prísľub dodania GLSDB v januári tohto roka.

Pre problémy s vývojom a výrobou sa však ich dodávky oneskorili. Prvé by mali doraziť túto zimu. Ukrajina by ich mala dostávať tempom okolo 50 kusov mesačne a do konca roka 2024 sa očakáva dodanie 750 kusov. Napriek tomu, že GLSDB na Ukrajine ešte nie sú, ruská strana ohlásila prvý zostrel tejto zbrane už v marci. Viacerí ruskí predstavitelia sa vyjadrili, že tieto bomby nepredstavujú žiadny problém, pretože nemajú vlastný raketový motor a teda sú pomalé a dajú sa ľahko zostreliť. To, že sú pomalšie, je síce pravda, no na druhej strane sú aj menšie a teda predstavujú ťažšie zasiahnuteľný cieľ. Tým, že nemajú motor, nemajú ani zdroj tepelného žiarenia a rakety s infračerveným navádzaním sú proti nim neúčinné. GLSDB navyše môže ľubovoľne manévrovať, meniť trasu letu a útočiť z nečakaných smerov.

Kým pri balistických raketách sa dá ich dráha predvídať a obrana sa tak môže lepšie pripraviť, kĺzavá
bomba sa môže vyhnúť známym postaveniam protivzdušnej obrany. Dokonca môže cieľ obletieť a zaútočiť naň zozadu. Vďaka schopnosti manévrovať a otočiť sa vo vzduchu môže trafiť aj ciele na odvrátenej strane kopca – čo bežné delostrelectvo nedokáže.
Po nasadení raketometov HIMARS vlani v lete bolo Rusko nútené presunúť základne a veľké sklady paliva a munície do vzdialenosti viac ako 70 km od frontovej línie, čo mu skomplikovalo logistiku. Ak budú mať kĺzavé bomby GLSDB podobný úspech, bude Rusko nútené presunúť tieto citlivé logistické body úplne mimo ukrajinského okupovaného územia.