Prekážky zmierenia medzi Izraelom a Saudskou Arábiou

Na povrch sa začali dostávať informácie týkajúce sa možného saudsko-izraelského zmierenia sprostredkovaného Spojenými štátmi. Diskutovaná trojstranná dohoda medzi Saudskou Arábiou, Izraelom a Spojenými štátmi má potenciál zmeniť strategickú a politickú situáciu na Blízkom východe, najmä v súvislosti s palestínskou otázkou. Má však aj potenciál vyvolať celý rad zložitých geopolitických dynamík. Nedávne správy o návštevách vysokých predstaviteľov z Bieleho domu v Saudskej Arábii načrtli predbežné podmienky tejto dohody a naznačili, že podrobnosti by sa mohli dokončiť v priebehu nasledujúcich 9 až 12 mesiacov.

Aké sú podmienky dohody a prekážky, ktoré bude musieť prekonať? Má Bidenova verzia „mierového plánu pre blízky východ“ potenciál uspieť, alebo sa zaradí medzi neúspešné pokusy predchádzajúcich amerických prezidentov?

Výmenou za normalizáciu vzťahov s Izraelom chce Saudská Arábia získať oficiálny pakt kolektívnej bezpečnosti s USA v štýle NATO, podporu pre jej civilný jadrový program, prístup k moderným americkým zbraniam a ústupky pre Palestínčanov na okupovaných územiach. Dosiahnutie tejto zložitej trojstrannej dohody však predstavuje značnú výzvu napriek potenciálnym výhodám pre všetky zúčastnené strany.

Prekážky na strane Saudskej Arábie

Okrem zložitej domácej politickej situácie predstavuje pre Rijád výzvu najmä potenciálna negatívna odozva na prípadné zmierenie s Izraelom. Popularita Abrahámových dohôd v arabskom svete rýchlo klesá a Saudská Arábia preto musí zvážiť negatívne dôsledky potenciálnej dohody na svoju vedúcu úlohu v arabskom a islamskom svete. Nespokojnosť v regióne by mohli využiť súperi Saudskej Arábie vrátane Iránu a jeho siete ozbrojených milícií spolu so salafistickými frakciami, ako je al-Káida a Islamský štát.

Avšak vzhľadom na silný záujem Saudskej Arábie o bezpečnostnú spoluprácu a garancie zo strany  s USA spolu s vyspelými zbraňami a jadrovou pomocou poskytnutou Washingtonom, by mohli prevážiť potenciálny odpor voči normalizácii s Izraelom.

Krajne-pravicová vláda v Izraeli

Najväčšia prekážka pre dosiahnutie dohody však leží mimo vplyvu Saudskej Arábie. Tou je uskutočnenie krokov smerom k „dvojštátnemu riešeniu“, ktoré by znamenalo vytvorenie nezávislého štátu pre Palestíncov popri štáte Izrael. Táto dlhodobá podmienka Saudskej Arábie pre normalizáciu vzťahov so Izraelom  je len ťažko splniteľná a zdá sa, že pod vedením súčasného izraelského kabinetu na čele s  Benjaminom Netanjahuom Izrael nemá vôbec záujem o akékoľvek ústupky voči Palestínčanom.

Ak by aj Netanjahu považoval túto dohodu za realizovateľnú a v národnom záujme Izraela, jeho doterajší tvrdý postoj voči Palestíncom a najmä uprednostňovanie osobných záujmov nad národnými záujmami Izraela naznačujú, že ústupky Izraela voči Palestínčanom sú dnes veľmi nepravdepodobné. Ilustratívnym príkladom je fakt, že
izraelský premiér stále čelí obvineniam z korupcie a väzeniu sa snaží vyhnúť aj násilne presadzovanou reformou súdnictva, ktorá vyvolala masový odpor civilného obyvateľstva. Pri pohľade na všetky zainteresované strany by to ale pritom bol Izrael, ktorý by  mohol najviac získať normalizáciou vzťahov s najdominantnejšou arabskou mocnosťou v regióne.

Na druhej strane je však otázne, či pod de facto vládou korunného princa Mohameda bin Salmána je podpora Palestíny stále základom saudskej zahraničnej politiky vo vzťahu k židovskému štátu. Najlepším príkladom sú Abrahámske dohody, ktoré by bez podpory Saudskej Arábie nenadobudli svoju súčasnú podobu. Toto tvrdenie taktiež podporujú nedávne vyjadrenia izraelského ministra zahraničných vecí Eliho Cohena v rozhovore pre saudskoarabský spravodajský portál Elaph, kde uviedol, že „palestínska otázka nebude prekážkou mieru so Saudskou Arábiou“.

Nadchádzajúce prezidentské voľby v USA a obavy zo Saudsko-arabského jadrového programu

Zo strany USA je kľúčovým problémom schválenie dohody v Senáte, ktoré bude závisieť od jej konkrétnej podoby a rozsahu. Hoci by sa proti dohode mohla postaviť progresívna ľavica spomedzi demokratov a tiež tvrdá pravica v republikánskej frakcii, Senát je prevažne zložený zo zahraničnopolitických centristov, ktorých názory sú  do veľkej miery ovplyvnené obdobím studenej vojny, čo zvyšuje pravdepodobnosť schválenia dohody.

Okrem toho, ak bude senátorom predložená dohoda, ktorá výrazne posilní pozíciu USA na Blízkom východe a posilní väzby so Saudskou Arábiou, spolu s normalizáciou vzťahov Rijádu s Izraelom, schválenie dohody v Senáte sa stane pravdepodobným. Keďže by však takýto druh dohody mohol zvýšiť Bidenove šance v snahe o znovuzvolenie v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, potenciálnu prekážku pre schválenie dohody v Senáte by tak eventuálne mohla predstavovať americká domáca politika, resp. postoj Bidenových odporcov.

V prípade pomoci spojenej so saudsko-arabským jadrovým programom, Spojené štáty zvyčajne poskytujú jadrovú pomoc nejadrovým mocnostiam prostredníctvom tzv. 123 dohody.  Takáto dohoda bola podpísaná napríklad aj so Spojenými arabskými emirátmi v roku 2009. Rámec tejto dohody však nie je vhodný pre jadrové plány Saudskej Arábie vzhľadom na to, že na rozdiel od emirátov, Saudská Arábia vlastní ložiská uránu, ktoré plánuje priamo ťažiť. Podľa zmluvy 123 by ale Saudská Arábia musela takto vyťažený urán najprv vyvážať na spracovanie na použiteľné tyče, opätovne dovážať tyče do reaktorov a potom vyvážať vyhorené tyče na likvidáciu. Takýto zložitý proces by nebol ziskový a z pohľadu Saudskej Arábie by nemal zmysel. Preto by schválenie senátom mohlo byť podmienené dohľadom nad saudským jadrovým programom, ktorý by dohliadal na jeho výlučne civilné využitie.

Senát by mohol zaujať podobný postoj aj k  prístupu Saudskej Arábie k moderným americkým zbraniam. Hoci námietky týkajúce sa vojny v Jemene a porušovania ľudských práv pretrvávajú, vyhliadky na posilnenie pozície USA na Blízkom východe vyplývajúce z bezpečnostnej spolupráce USA a Saudskej Arábie by mohli získať súhlas Senátu, najmä v prípade podpory Izraela.

Hoci trojstranná dohoda ponúka potenciálne výhody všetkým stranám, zblíženiu Izraela so Saudskou Arábiou stojí v ceste tiež množstvo prekážok vyplývajúcich z politických a bezpečnostných kalkulácií a záujmov oboch aktérov. Napriek mnohostranným podmienkam a obavám, ktoré je potrebné splniť k dosiahnutiu dohody, by izraelsko-saudskoarabské zblíženie mohlo byť ale potenciálne na obzore.

Autor: Martin Gvoth

Článok vyšiel 31. augusta, teda pred útokom Hamasu na Izrael.

Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.