Poľsko zavedie povinný vojenský výcvik, chce aj jadrové zbrane
Náš severný sused zbrojil ako jediný v Európe dávno pred ruským útokom na Ukrajinu. Ukázalo sa to ako veľmi prezieravé. Okrem budovania arzenálu vojenskej techniky však chce Poľsko výrazne zvýšiť aj počet vojakov a otvorene začalo hovoriť aj o získaní prístupu k jadrovým zbraniam.
Poľský premiér Donald Tusk počas prejavu v parlamente vyhlásil, že prebiehajú prípravy na to, aby všetci muži v krajine prešli vojenským výcvikom. Vláda chce detaily o tomto programe zverejniť v najbližších mesiacoch. Z jeho slov je však jasné, že nepôjde o nejaké krátke kurzy. „Usilujeme sa pripraviť vojenský výcvik veľkého rozsahu pre každého dospelého muža v Poľsku,“ povedal Tusk.
„Pokúsime sa mať pripravený model do konca tohto roka tak, aby každý dospelý muž bol vycvičený pre prípad vojny a aby táto záloha zodpovedala potenciálnym hrozbám,“ pokračoval ďalej poľský premiér.
Podľa Tuska má ukrajinská armáda 800-tisíc vojakov, kým tá ruská má 1,3 milióna vojakov. Poľsko má aktuálne 200-tisíc vojakov a premiér chce tento počet zvýšiť na pol milióna vrátane vycvičených záloh. To chce dosiahnuť viacerými spôsobmi, o ktorých rokuje s ministrom obrany. Spomenul, že vojenský výcvik môžu absolvovať aj ženy, ale „vojna je do veľkej miery stále doménou mužov“.
Poľsko zároveň neustále zvyšuje výdavky na obranu. Tento rok chce na to vynaložiť 4,7 percenta HDP, čo je najviac v NATO. Tusk povedal v parlamente, že by sa podiel výdavkov na obranu mal ešte zvýšiť na 5 percent HDP. V tejto téme sa zhodnú aj s prezidentom Andrzejom Dudom, ktorý je inak v opozícii k Tuskovej vláde. Duda navrhol upraviť ústavu tak, aby v nej boli zakotvené výdavky na obranu vo výške najmenej 4 percentá HDP.
Premiér v prejave tiež povedal, že podporuje odstúpenie Poľska od Ottawskej dohody, ktorá zakazuje protipechotné míny. Stalo by sa tak prvou krajinou v EÚ, ktorá by ich opätovne zaviedla a je pravdepodobné, že by zamínovala priestor pozdĺž hranice s ruskou Kaliningradskou oblasťou a Bieloruskom. Poľsko podľa Tuska zvažuje aj odstúpenie od dohody o zákaze kazetovej munície.
V oboch prípadoch však ide stále o konvenčné zbrane. Varšava však má aj jadrové ambície. Tusk povedal, že jeho vláda „starostlivo posudzuje“ francúzsku ponuku ochrániť Európu svojim jadrovým dáždnikom. „Predovšetkým by som chcel poznať všetky detaily o tom, čo táto ponuka znamená ohľadom právomoci nad týmito zbraňami,“ uviedol poľský premiér.
Tusk zdôraznil, že Ukrajina bola napadnutá po tom, čo sa na základe Budapeštianskeho memoranda vzdala jadrových zbraní. Preto ich Poľsko chce získať, hoci to bude dlhý proces. „Dnes je bez akýchkoľvek pochýb jasné, že by sme boli vo väčšom bezpečí, ak by sme mali vlastný jadrový arzenál. Každopádne, cesta k tomu bude veľmi dlhá a musí na tom tiež jestvovať konsenzus,“ vyhlásil Tusk.
O tom, že by muži (a niekde aj ženy) mali opäť povinne chodiť na vojenčinu, sa debatuje vo viacerých európskych krajinách a niektoré to už aj zaviedli. Premiér Robert Fico však k tomu dnes povedal, že na Slovensku téma povinnej vojenskej služby nie je na stole. Vojenčina sa u nás skončila v roku 2005 a od 1. januára 2006 má Slovensko iba profesionálne ozbrojené sily.
