Slovensko má záujem o poľské drony

Poľsko chystá viaceré spolupráce so Slovenskom v oblasti obranného priemyslu. Na návšteve Bratislavy o tom so svojím rezortným kolegom Robertom Kaliňákom rokoval poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz.

V médiách najviac zarezonovala pripravovaná spolupráca pri výrobe delostreleckej munície kalibru 155 mm, ktorá je momentálne vo svete veľmi žiadaná. Pre Poľsko je podľa ministra Kosiniaka-Kamysza kľúčové získanie schopností produkovať veľkokalibrovú muníciu vo veľkom počte. A dodal, že bez Slovenska sa to dosiahnuť nedá.

Poľská vláda nedávno sľúbila investovať 3 miliardy zlotých (700 miliónov eur) do výstavby muničných tovární v Poľsku. „Aby sa to mohlo uskutočniť, aby mohli poľské firmy efektívne budovať muničné továrne, musia mať partnerov, ktorí majú know-how. A Slovensko má v tomto smere najviac pokročilé schopnosti,“ povedal poľský minister.

Nielen munícia

Poliakom ide o rýchle konanie, priaznivú cenu transferu technológií a ochotu na spoluprácu – a to všetko na Slovensku našli. Príslušnú zmluvu by mali podľa Kosiniaka-Kamysza podpísať v prvom polroku 2025. S Kaliňákom sa však nerozprávali len o munícii. Aj ďalšie oblasti možnej spolupráce sú veľmi zaujímavé.

Slovensko sa napríklad zaujímalo o to, ako v Poľsku prebieha financovanie modernizácie armády, ako fungujú aktívne zálohy či o prípravy na prijatie stíhačiek F-35 do výzbroje. Podľa slov poľského ministra malo Slovensko veľký záujem aj o prenosné protilietadlové rakety Piorun. Kosiniak-Kamysz nám tiež ponúkol možnosť využívania simulátorov tankov Leopard 2.

Najzaujímavejšie však je, že sa slovenská strana pýtala na bezpilotné prostriedky vyrábané v Poľsku. To je spôsobilosť, ktorej nedostatok nám dlhodobo vyčítajú prakticky všetci odborníci. Vojna na Ukrajine ukázala, že sa bez dronov nezaobíde žiadna pechotná jednotka. Ak ich nemá, jej bojová účinnosť je značne znížená.

Na Ukrajine využíva pechota drony už od úrovne družstva. Vedú ju k tomu bojové skúsenosti. Napríklad v NATO sú drony využívané až na úrovni vyšších pechotných jednotiek. V prípade pechotných družstiev na Ukrajine sú drony účinné napríklad pri čistení zákopov. Obrnené vozidlá dovezú vojakov na miesto určenia a tí okamžite nasadia malý prieskumný dron, aby získali okamžitý prehľad o situácii. Ak v zákopoch narazia na opevnený bunker, tak proti nemu najskôr použijú FPV dron, aby obrancov vyradili, alebo aspoň dezorientovali tesne pred samotným útokom na bunker.

Na Slovensku využívajú drony len špeciálne jednotky. Preto by ich získanie malo byť jednou z najväčších priorít Ozbrojených síl SR. Túto skutočnosť si uvedomujú nielen firmy v susednom Poľsku, ale aj výrobcovia z iných štátov, ktorí svoje drony na Slovensku aktívne ponúkajú. Niekoľko ich bolo aj na októbrovej konferencii Drontex v Piešťanoch.

Poľsko tam reprezentovala spoločnosť WB Group, ktorá vznikla v roku 1997 a vyrába napríklad kamikadze dron Warmate, ktorý sa používa aj na Ukrajine. V roku 2009 získala WB Group pod svoje krídla aj startupovú firmu Flytronic, ktorej prieskumný dron FlyEye slúži tiež na Ukrajine, ale aj v poľských ozbrojených silách.

FlyEye je pomerne veľký dron s hmotnosťou 12 kg, napriek tomu sa vypúšťa jednoducho z ruky a nepotrebuje na štart žiadne špeciálne vybavenie. Príprava na let trvá menej ako 10 minút. Vytrvalosť je okolo 2,5 h, rýchlosť sa pohybuje medzi 60 a 120 km/h a maximálna výška letu je 3500 m nad zenou. Bežne sa však pohybuje vo výške 1000 m nad zemou.

Pozemný riadiaci terminál má tri typy antén. Štandardná má dosah do 50 km. Mobilná má dosah 10 km a umožňuje ovládanie dronu FlyEye aj z idúceho vozidla. Taktický anténny systém má dosah 5 km, ale je veľmi ľahký a prenosný. Mimo dosahu pozemnej stanice sa bezpilotný prostriedok pohybuje automaticky po vopred určenej trase.

FlyEye nesie kameru pre denné a nočné videnie, ktorá je gyroskopicky i digitálne stabilizovaná. Jej umiestnenie pod trupom umožňuje sledovanie v rozsahu 360 stupňov bez ohľadu na polohu dronu. Pri návrate stroj pristáva automaticky s padákom na určenom mieste.

Warmate je dron patriaci do kategórie vyčkávacej munície. Môže niesť výbušnú alebo termobarickú hlavicu. Hmotnosť stroja je 5,7 kg a dosah jeho pozemnej ovládacej stanice je 30 km. To určuje aj operačný dolet dronu. Poháňa ho elektrický motor, s ktorým má cestovnú rýchlosť 80 km/h. Pri samotnom útoku sa rýchlosť zvyšuje na 150 km/h. Výška letu sa pohybuje od 150 do 300 metrov.

Do tretice ponúka spoločnosť WB Group aj miniatúrny bezpilotný prostriedok X-Fronter, ktorý je určený práve pre malé pechotné jednotky. Ide o 30 cm vysoký valec s priemerom 90 mm. Má kolmý štart a maximálnu vzletovú hmotnosť 1150 gramov. Náklad tvorí buď kamera s hmotnosťou 170 g, výbušnina s hmotnosťou 300 g alebo dymovnica s hmotnosťou 100 g.

X-Fronter má maximálnu rýchlosť 60 km/h, vytrvalosť okolo 20 minút a dosah pozemnej stanice má 1 km. Ide teda naozaj o dron na bezprostredné taktické využitie. Na tento účel je však maximálne prispôsobený. Prenášať a používať ho môže jedna osoba, ovláda sa pomocou malého tabletu.

Aj izraelská ponuka

Na konferencii Drontex mali zastúpenie aj izraelské firmy, ktoré majú v oblasti dronov dlhoročné skúsenosti. Je to najmä Elbit Systems, ktorá ako jediná na svete vyrába všetky kategórie bezpilotných prostriedkov od tých miniatúrnych až po stroje typu MALE (medium-altitude long-endurance čiže stredná výška, dlhá vytrvalosť). Ponúka tiež rodiny dronov vo viacerých kategóriách, napríklad stredný Hermes 450 a väčší Hermes 900. To šetrí prípadným používateľom náklady na výcvik operátorov i na logistiku.

Ďalšia izraelská firma IAI zas má v portfóliu veľké drony Heron. V Piešťanoch však predstavila zaujímavú kvadrokoptéru APUS 25. Pri takomto type dronov sme skôr zvyknutí na menšie rozmery i výkony. APUS 25 však má vytrvalosť až 8 hodín a unesie náklad až 10 kg. Nemá elektrický pohon, ale spaľovací motor.