Africký roh na prahu ďalšieho konfliktu? Egypt, Somálsko a Eritrea spojili sily voči etiópskym geopolitickým ambíciám
Napätie v Africkom rohu naberá na obrátkach, keď sa Egypt, Somálsko a Eritrea spájajú, aby čelili rastúcim etiópskym ambíciám. Toto nové spojenectvo prichádza v čase, keď
sa blíži dokončenie Veľkej priehrady etiópskeho znovuzrodenia (GERD), ktorú Egypt považuje za existenčnú hrozbu. Narastajúca vojenská spolupráca medzi tromi etiópskymi susedmi vysiela jasný signál – ďalší konflikt v regióne sa stáva čoraz reálnejšou hrozbou, ktorá môže mať vážne dôsledky pre celú Afriku ale aj medzinárodný obchod.
Eritrejský prezident Isaias Afwerki privítal 10. októbra 2024 v Asmare lídrov Somálska a Egypta. Výsledkom ich samitu je prísľub zintenzívnenia vzájomných bezpečnostných väzieb týchto troch krajín, čím chcú zvýšiť tlak na Addis Abebu. Ešte v auguste pritom pri návšteve somálskeho prezidenta Hassana Sheikha Mohamuda v Káhire došlo k podpisu dohody o vojenskej spolupráci s jeho egyptským náprotivkom Abdom al-Fattáhom as-Sísím. Krátko nato začali do Somálska prúdiť prvé zásielky vojenského vybavenia z Egyptu.
Vzťahy Etiópie a Egypta sú založené na dlhodobej rivalite. Aktuálne v nich dominuje nevyriešený spor o vodu. V roku 2011 začala Addis Abeba so stavbou GERD na Modrom Níle, zdroji 85 % vody rieky Níl. Tento projekt okamžite narazil na strategické záujmy Egypta, ktorého pôdohospodárstvo je z 97 % závislé práve na Níle. Káhira sa v súvislosti so stavbou GERD obáva, že Etiópia môže obmedziť prietok vody v tejto rieke. Pre Egypt ide o natoľko zásadnú otázku, že je ochotný riešiť ju i vojenskou cestou.
Vzťahy Etiópie a Somálska boli založené na pragmatickej spolupráci zhmotnenej v nemalej účasti etiópskych vojsk v boji proti islamistickému hnutiu aš-Šabáb na somálskom území. V januári 2024 však došlo k výraznému ochladeniu vzťahov Mogadiša s Addis Abebou. Dôvodom je Memorandum o porozumení medzi Etiópiou a Somalilandom. Somálsko stále považuje Somaliland za svoje územie, a to i napriek tomu, že nad ním už vyše 30 rokov nemá kontrolu. Na základe daného memoranda má byť Etiópii na 50 rokov sprístupnených 20 kilometrov somalilandského pobrežia za účelom vybudovania etiópskej námornej základne. Somaliland v tomto prípade sleduje snahu získať od Addis Abeby uznanie jeho nezávislosti. Daný vývoj znepokojil Mogadišo, ktoré memorandum označilo za akt agresie ohrozujúci štátnu suverenitu Somálska. Džibutsko v snahe de-eskalovať napätie ponúklo Etiópii plný prístup do prístavu Tadjoura.
Historicky zaťažené vzťahy medzi Eritreou a Etiópiou postupne chladnú od skončenia občianskej vojny v Tigraji, kde eritrejské vojská bojovali po boku etiópskej vlády proti TPLF (Tigrajskému ľudovo-oslobodeneckému frontu). Eritrea je nespokojná s mierovou dohodou medzi Etiópiou a TPLF z novembra 2022 a stále je v Tigraji vojensky prítomná. Okrem toho Asmara citlivo vníma etiópske snahy o prístup k Červenému moru a odmieta ich realizáciu na svojom území.
Egypt, Somálsko a Eritreu aktuálne spája spoločný cieľ vynútiť si vlastné geopolitické záujmy vo vzťahu k Etiópii. Na strane Egypta je to snaha o zastavenie projektu GERD, na strane Somálska je to snaha o zastavenie realizácie etiópsko-somalilandského memoranda. Záujem Eritrei je brániť rastu etiópskej moci v regióne a prostredníctvom bezpečnostných partnerstiev si zabezpečiť svoju územnú celistvosť. Táto aliancia môže významne ovplyvniť rovnováhu síl v Rohu Afriky, keďže Egypt disponuje, na pomery regiónu, mimoriadne silnou armádou.
Eskalácia napätia sa odohráva v čase, kedy má v Somálsku dôjsť k tranzícii multilaterálnej misie ATMIS (African Union Transition Mission in Somalia) na AUSSOM (African Union Support and Stabilization Mission in Somalia). V rámci ATMIS plnia dôležitú úlohu etiópske vojská. Mogadišo však oznámilo, že odmietne vojenskú účasť Etiópie pod hlavičkou AUSSOM, ak Etiópia neodstúpi od plánov vyjadrených v Memorande o porozumení so Somalilandom. Celkovo by malo dôjsť k stiahnutiu sa 8-10 000 etiópskych vojakov zo somálskeho územia. Pre Etiópiu tento krok môže znamenať zvýšenie bezpečnostného rizika prameniaceho z prítomnosti džihádistov v pohraničí so Somálskom.
V snahe vyvíjať tlak na Etiópiu a zamedziť vzniku bezpečnostného vákua, ktorého riziko prirodzene vyplýva či už z tranzície misií Africkej únie, ale i z odchodu etiópskych vojakov, Mogadišo oznámilo ďalšie zintenzívnenie vojenskej spolupráce s Egyptom. Súčasťou kontingentu AUSSOM by malo byť 5 000 egyptských vojakov a ďalších 5 000 z nich by malo byť v Somálsku nasadených na základe medzištátnej dohody.
Hlavné riziko tak v súčasnej situáci predstavuje scenár, v ktorom sa Somálsko, v prípade zlyhania diplomatického dialógu, môže stať dejiskom proxy konfliktu medzi Egyptom a Etiópiou o kontrolu nad riekou Níl. Po nasadení egyptských vojsk v Somálsku totiž hrozia ich strety s etiópskymi silami na etiópsko-somálskej hranici. Možný regionálny konflikt by mohol popri prebiehajúcich vojnách v Jemene, Sudáne a izraelsko-palestínskom konflikte ďalej skomplikovať plynulosť svetového obchodu kvôli blízkosti Červeného mora, ktorým prechádza až 12 % globálne obchodovaného tovaru. V prospech toho, že rastúce napätie neprerastie do otvoreného konfliktu ale nahráva fakt, že Etiópia aj Somálsko momentálne čelia významným vnútorným problémom, ktoré by vzájomný vojenský konflikt ešte viac prehĺbil. V rámci Etiópie ide najmä o etnické nepokoje v regióne Amhara. Etiópska armáda zároveň disponuje neporovnateľne menšou vojenskou silou oproti Egyptu, ktorý by Somálsko vojensky podporil. Mogadišo však čelí vlastným výzvam, keď nedokáže poraziť džihádistov z aš-Šabábu a Islamského štátu operujúcich na somálskom území a konflikt s Etíopiou by pochoval aj poslednú nádej na stabilizáciu situácie.
V snahe ochrániť vlastné záujmy v regióne sa mediácie medzi Etiópiou a Somálskom zatiaľ neúspešne chopilo Turecko. Momentálne tak aj naďalej ostáva otázne, ako sa etiópsky premiér Abiy Ahmed vysporiada s rastúcim tlakom okolitých štátov na odstúpenie od Memoranda o porozumení so Somalilandom. Pre Somálsko je to totiž principiálna otázka, z ktorej nehodlá ustúpiť.
Autor: Stanislav Šturdík
Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.
