Po JLTV kupuje ministerstvo obrany ďalšie vozidlá 4×4
Ministerstvo obrany kupuje deväť viacúčelových taktických vozidiel s pohonom 4×4 od troch firiem. Od každej spoločnosti chce po tri vozidlá, každé z nich v rôznej konfigurácii. Zaplatí za ne takmer 17 miliónov eur bez DPH.
O pláne ministra Roberta Kaliňáka na nákup týchto vozidiel sme už informovali. Tri kusy od každého výrobcu sú určené na testovanie, Ozbrojené sily SR by neskôr chceli obstarať 400 vozidiel – a to nie je konečný počet, ktorý by radi získali.
V procese realizácie je pritom obstaranie 160 ľahkých obrnených vozidiel Oshkosh JLTV, ktoré majú byť zaplatené z vládneho grantu Spojených štátov. Podľa predstaviteľov OS SR je však tento počet nedostačujúci a Kaliňák sa už dlhšie netají tým, že by chcel obrnené vozidlá od slovenských výrobcov.
Takýto nákup však má niekoľko háčikov. Odhliadnuc od toho, že americké vozidlá máme „zadarmo“ (zaplatíme iba DPH), slovenské a české firmy len ťažko dokážu stlačiť cenu na úroveň, akú dosahuje americká vláda pri tisícových objednávkach JLTV. Navyše, vozidlá ponúkané domácimi výrobcami sú v inej, ťažšej kategórii MRAP. Poďme však po poriadku.
Od firmy Zetor Engineering Slovakia objednal rezort obrany tri vozidlá v celkovej hodnote 7,31 mil. eur. Pre porovnanie s JLTV je dôležitá suma bez DPH, a tá je 6,09 mil. eur. Ide o vozidlá Gerlach s dĺžkou 5,9 m a maximálnou hmotnosťou do 14,5 t. Vozidlo s dvojčlennou posádkou prepraví ďalšie 4 osoby. Dosahuje rýchlosť 117 km/h a s nádržami s objemom 220 l má dojazd 600 km pri kombinácii terén/cesta.
Od firmy MSM Land Systems, ktorá patrí do skupiny CSG, objednalo ministerstvo tri vozidlá v celkovej hodnote 6,83 mil. eur. Bez DPH je to 5,7 mil. eur. Ide o vozidlá Patriot, ktoré majú bojovú hmotnosť 13,5 t a maximálne zaťaženie do 15 t. Dĺžka vozidla je 6,2 m. Má takisto ako predchádzajúci typ dvojčlennú posádku a môžu prepravovať ďalšie 4 osoby. Maximálna rýchlosť je 110 km/h a pri nádrži s objemom 150 l je dojazd 500 km na ceste a 300 km v teréne.
Do tretice je tu firma DefTech z Vlkanovej. Od nej kupuje ministerstvo tri vozidlá v celkovej hodnote 6,11 mil. eur. Bez DPH je to 5,09 mil. eur. Ide o vozidlá Hron, ktoré sú spomedzi vybraných typov najväčšie, majú kapacitu až 9 osôb. Hron tiež ponúka možnosť silnejšej výzbroje – môže totiž niesť aj vežu s kanónom kalibru 30 mm.
Doplnenie – zbraňovú stanicu s kanónom kalibru 30 mm a s protitankovou riadenou strelou má schválenú aj Zetor Gerlach.
Kedy a čo majú dodať?
Podmienky zmluvy sú pre všetky spoločnosti rovnaké. Majú dodať tri vozidlá v troch rôznych verziách. Špecifikácie týchto verzií sú však v prílohe zmluvy, ktorá nebola zverejnená. Čo-to sa však dá vyčítať aj z údajov, ktoré zverejnené boli.
Všetky tri vozidlá musia byť dodané do 20. decembra tohto roku, no stačí, keď budú vo verzii 1. Výrobcovia potom majú čas do 20. decembra budúceho roku, aby dve z nich upravili na verziu 2 a 3. Z toho sa dá usudzovať, že verzia 1 bude základné vozidlo určené na testovanie jazdných vlastností. Verzie 2 a 3 už zrejme ponesú aj výzbroj, ktorá bude v jednom prípade asi ľahšia a v druhom ťažšia.
Z dátumu dodania verzií 2 a 3 sa dá usudzovať, že ich testovanie sa nezačne pred koncom roka 2025 a výsledok testovania a prípadná objednávka ďalších vozidiel príde najskôr v roku 2026 alebo ešte neskôr. Takýmto časovým plánom sa ministerstvo obrany vyhne najtvrdším konsolidačným opatreniam, ktorých účinky sa v slovenskej ekonomike očakávajú najmä v rokoch 2025 a 2026. Prípadná väčšia objednávka na obrnence tak príde až po nich.
Aká bude cena?
Ako sme už spomínali, cena za ne totiž nebude malá. V prípade týchto deviatich vozidiel vychádza na necelých 1,9 milióna eur bez DPH za kus. Ak by táto cena zostala zachovaná, 400 obrnencov by stálo 760 miliónov eur. Pre porovnanie, Oshkosh JLTV vychádza na necelých 1,1 milióna bez DPH za kus. Poďme sa pozrieť na to, čo cenu v oboch prípadoch ovplyvňuje.
Vozidlá, ktoré teraz ministerstvo obrany kupuje, sú v podstate prototypy a v ich vyššej cene sú zohľadnené náklady na vývoj. Dá sa predpokladať, že pri sériovej výrobe môže ich jednotková cena klesnúť. Na druhej strane ju ale môže zvýšiť dodatočné vybavenie či výzbroj, ktoré si OS SR zvolia. Ako sme už uviedli, je pravdepodobné, že jedno vozidlo z každej objednávky je len v základnej výbave.
Je tiež takmer isté, že k cene JLTV sa domáce vozidlá nepriblížia. Pri amerických strojoch jednotkovú cenu stláčajú dole masové objednávky vlády USA. Navyše, cena 1,1 milióna bez DPH za kus zahŕňa už aj výzbroj a všetko ďalšie vybavenie, ktoré naše ozbrojené sily chceli – takže ju nemá čo dvíhať hore.
Cenu JLTV znižuje aj to, že ide o ľahší stroj. Vyvinuli ho ako náhradu za známe ľahké terénne vozidlá HMMWV prezývané Humvee. Tie začali po skúsenostiach z vojen v Afganistane a Iraku dostávať prídavné pancierovanie, ktoré však zhoršovalo ich jazdné vlastnosti a zvyšovalo opotrebenie. Navyše Humvee s jeho plochým dnom nebol nijak chránený proti výbuchom mín.
Ako dočasné riešenie nakúpil Pentagon veľké množstvo vozidiel MRAP (Mine Resistant Ambush Protected) rôznych typov. Tie mali dno tvarované do V, čo odklonilo silu explózie do strán. Výbuch väčšinou odtrhol koleso, no posádke sa nič nestalo. Problémom týchto vozidiel bola vysoká hmotnosť a nižšia mobilita. V mäkkom teréne, napríklad rozbahnenom po daždi, mali najmä vozidlá 4×4 nižšiu priechodnosť a boli odkázané na spevnené cesty.
Preto Pentagon rozbehol program JLTV (Joint Light Tactical Vehicle – Spoločné ľahké taktické vozidlo). Cieľom bolo spojiť mobilitu, ktorú poskytoval Humvee s ochranou posádky na úrovni vozidiel kategórie MRAP. Hmotnosť JLTV sa v závislosti od verzie a vybavenia pohybuje od 6,3 do 7 ton, kým vozidlá MRAP sú aj dvakrát ťažšie. V súčasnosti sa americká armáda vozidiel MRAP už z veľkej väčšiny zbavila.
Podobne je na tom francúzska armáda. Tá používa niekoľko stoviek ťažších kolesových obrnených transportérov a tisícky ľahkých vozidiel VBL a PVP. Vozidiel MRAP, ktoré by boli niekde medzi týmito dvomi kategóriami, má aktuálne len približne dve desiatky. Aj nové vozidlo VBAE, ktoré vyvíja spoločne s Belgickom, patrí do ľahšej taktickej kategórie. Mimochodom, Belgicko si do príchodu VBAE kúpilo vyše tri stovky JLTV. Vozidlá MRAP nemá žiadne.
Už som to raz písal, ak chce OSSR vozidlo MRAP/MRAV a na vozenie vojska do bojovej zony, a špecializované nadstavby, vhodnejšie sú často 6×6 vozidlá.
Takto má napríklad fínska armáda – niekoľko desiatok MRAP sisu 4×4 vozidiel a stovky 6×6 patrií.
Lenže také u nás nikto nevyrába, preto je taký tlak na výroby stoviek 12+ ton 4×4.
Porovnávať ceny JLTV s gerlachom a hronom nemá moc význam, keďže JLTV je určené na prieskum, pre špeciálov a podobne.
Áno, ten starší komentár si dobre pamätám. Aj som na to myslel pri tomto článku, ale už sa mi zdal príliš dlhý a „košatý“ na to, aby som k nemu pridával ďalší motív. Skôr som nejaké veci radšej skrátil. To, čo by OS SR naozaj potrebovali, je na celý nový článok.
Len k tomu určeniu JLTV doplním jednu poznámku – áno, u nás sú určené pre špeciálov a pre 65. prieskumný prápor Prešov, ale veľkú časť má dostať aj 25. motorizovaný prápor, v ktorom budú tvoriť polovicu bojovej techniky. Aj v iných armádach slúžia nielen špeciálnym a prieskumným jednotkám, ale aj ako bežné ľahké vozidlá na prepravu vojakov. Preto som ich porovnával cenovo.
V americkej armáde sllúžia tiež stovky 15 ton ťažkých vozidiel M-ATV ako MRAP.
Áno, to je pravda. Ale paradoxne je to ďalší príklad toho, že sa americká armáda MRAP vozidiel zbavuje. M-ATV si z nich totiž ponechala ako jediné, pretože je to najnovší typ MRAP, ktorý zaradili do výzbroje o niečo neskôr ako ostatné a zohľadnili pri ňom predchádzajúce skúsenosti. Aj napriek tomu pri znižovaní počtu MRAP vyradili aj nejaký počet M-ATV.
US army a námorná pechota ani nemajú 6×6 vozidlá, takže by museli bez M-ATV a starších M1117 pre obrnenú mobilitu vojska nasadiť strikery, ACV, LAV-25 alebo náklaďáky.
25. motorizovaný prápor – viete o ňom viac informácií ? Nedá sa o ňom nič zistiť ani na https://veps.mil.sk/.
Ten by mal byť ešte len v procese vytvárania, pokiaľ viem.
Len doplnim ze Gerlach ma tiez schavalenu zbranovu stanicu z 30mm kanonom a PTRS
https://www.facebook.com/share/12DuVTS1aeL/
Vďaka za doplnenie, toto som prehliadol. Neskôr to upravím.
Existuje vôbec štúdia uskutočniteľnosti k tomuto nákupu viacúčelových taktických vozidiel 4×4 (VTV 4×4) v celkovej hodnote troch kúpnych zmlúv za 16 874 105,69 € bez DPH?
Na základe akých kritérií sa VTV nakupovali?
Keď sa v článku uvádza, že chcú obrnené vozidlá od slovenských výrobcov tak neabsentuje napr. náhodou obojživelné obrnené vozidlo Aligator 4×4 Master II Amphibious, ktorého predchodcovia „Aligatori“ sú zavedení v OSSR?
To Nás privádza k spôsobilosti prekonávania vodných prekážok plavbou (tzv. plavbyschopnosť) pričom tá nie je vítaná v geografických podmienkach SR (a východného krídla NATO) pri VTV 4×4?