Nové vedenie NATO: Zintenzívnenie zbrojenia a väčšia pomoc Ukrajine
Holandský expremiér Mark Rutte vystriedal na čele Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga . Ten odchádza z postu generálneho tajomníka po desiatich rokov vo funkcii. Rutte už signalizoval pokračovanie vojenskej pomoci Ukrajine aj zvyšovanie výdavkov členských štátov na obranu.
Mark Rutte už bude v poradí štvrtým generálnym tajomníkom NATO z Holandska. Aj napriek zložitej geopolitickej situácii, ktorá môže narušiť jednotu obranného paktu, najvyšší post doteraz neobsadil žiaden predstaviteľ z krajín, ktoré vstúpili do Aliancie po roku 1998.
Peter Bátor, bývalý veľvyslanec SR pri NATO, sa pre agentúru Reuters vyjadril, že nový generálny tajomník bude čeliť politickému tlaku členských krajín, aby poskytol ďalšie záruky pre tzv. východné krídlo Aliancie. Rokovania by sa mali týkať rozmiestnenia systémov protivzdušných obrany aj ďalších jednotiek NATO pozdĺž východných hraníc.
Výzvou zostáva aj úspech Kyjeva v obrane ukrajinského územia proti ruskej invázii. Udržanie jednoty vo vojenskej pomoci považuje za jednu z hlavných priorít svojho mandátu. Varoval taktiež Peking, že pokračujúca čínska podpora ruskej invázie si vyžiada následky na ich záujmoch a medzinárodnej reputácii.
Štvornásobný predseda holandských koaličných vlád určite využije svoje zručnosti pri dosahovaní zložitých kompromisov naprieč politickým spektrom. Podobu transatlantických vzťahov ovplyvnia novembrové prezidentské voľby v USA, v ktorých môže opätovne zvíťaziť Donald Trump, dlhoročný kritik NATO.
Témou náročných rokovaní transatlantických partnerov bude aj zbrojenie a modernizácia ozbrojených síl. Mnohí odborníci odhadujú, že výdavky na obranu sa budú musieť zvýšiť o 0.5 % zo súčasného záväzku 2 % HDP. Aktuálnu hranicu pritom tento rok dosiahlo len 23 z 32 členských krajín.
