Ľahké tanky prežívajú renesanciu

Na začiatku druhej svetovej vojny tvorili ľahké tanky základ výzbroje väčšiny štátov sveta – vrátane Nemecka (PzKpfw I a II, ale aj pôvodne československé PzKpfw 35 a 38) i Sovietskeho zväzu (T-26 a BT). Dôvodom bola ich nižšia cena a jednoduchšia výroba. Veľmi rýchlo ich však z bojiska vytlačili stredné tanky. Obrnence ľahkej kategórie ostali slúžiť len na pomocné úlohy či na prieskum. Dnes však prežívajú renesanciu.

Po druhej svetovej vojne sa postupne prestali používať aj stredné a ťažké tanky. Nahradili ich hlavné bojové tanky, ktoré v sebe skĺbili silnú výzbroj a dobrú pancierovú ochranu ťažkých tankov s mobilitou stredných tankov. Popri nich počas studenej vojny existovalo aj zopár ľahkých tankov, ktoré však slúžili na veľmi špecifické úlohy, napríklad na podporu výsadkových vojsk.

Úspora nákladov

Z tých istých dôvodov ako pred druhou svetovou vojnou (čiže najmä pre úsporu nákladov) sa však teraz ľahké tanky vracajú. Ideálna predstava je taká, že sa uplatnia v situáciách, kedy protivník nedisponuje silnejšími obrnencami alebo keď sú všetky vážne hrozby neutralizované. Vtedy je výhodou ich nižšia hmotnosť, ktorá zvyšuje mobilitu a znižuje náklady na prevádzku. Ľahké tanky môžu slúžiť aj na prieskum a, čo je dôležité, palebnú podporu pechoty.

Prečo je to dôležité? Mnohé typy, ktoré sa teraz objavujú ako huby po daždi, by totiž boli v nedávnej minulosti označené ako prostriedky palebnej podpory. Označenie ľahký tank je však viac „sexi“. A niektorí výrobcovia idú ešte ďalej a označujú svoje produkty ako stredné tanky – ich parametre však nijak neprevyšujú iné konkurenčné stroje a ide preto očividne iba o marketingový ťah. Pre účely tohto článku ich budeme všetky radiť do kategórie ľahkých tankov.

Mnohé ľahké tanky vznikajú na podvozku existujúcich bojových vozidiel. Najrozšírenejšou platformou je ASCOD, ktorý spoločne vyvinuli rakúsky Steyr-Daimler-Puch a španielska spoločnosť Santa Barbara Sistemas. Obe firmy teraz patria do konzorcia General Dynamics, ktorá ich výrobok ponúka do celého sveta.

Pôvodný výrobca ponúka na exportné trhy ľahký tank LT-105 i vozidlo označované ako ASCOD 2 MMBT, čiže „stredný“ tank. Obe verzie môžu niesť kanón kalibru 105 mm alebo 120 mm vo vežiach rôznych typov. Konkrétny exportný úspech však zaznamenal až ľahký tank Sabrah, ktorý na podvozku ASCOD vyvinula izraelská firma Elbit Systems pre filipínsku armádu. Vo veži má kanón kalibru 105 mm. V zásobníku automatického nabíjacieho systému má 12 granátov, ďalších 24 je uložených v korbe. Rýchlosť streľby je 6 rán za minútu a účinný dostrel je 3 600 m. Hmotnosť tanku je 30 ton. Z 18 objednaných tankov prevzala filipínska armáda zatiaľ deväť.

Na podvozku ASCOD vzniklo aj vozidlo M10 Booker pre americkú armádu. Tá chce mať dokopy 504 kusov pre ľahké divízie a pre národnú gardu. Zatiaľ ich je objednaných 96 a prvý kus prevzala armáda vo februári 2024. Prvou jednotkou, ktorá bude mať vo výzbroji 33 vozidiel M10, je 82. výsadková divízia. Vozidlo má hmotnosť 40 ton a vo veži nesie odľahčený kanón M35 kalibru 105 mm. Ten dopĺňajú dva guľomety kalibru 12,7 mm a 7,62 mm. Hoci býva M10 Booker tiež označovaný ako ľahký tank, armádni dôstojníci zodpovední za jeho vývoj hovoria o útočnom dele na podporu pechoty – čo je pravdepodobne korektnejšie.

Stredný alebo ľahký?

Pre porovnanie, Turecko a Indonézia vyvinuli spoločne typ Kaplan MT / Harimau, ktorý prezentujú ako stredný tank. Jeho parametre sú však rovnaké alebo nižšie, ako pri predchádzajúcich vozidlách. Je to teda jednoznačne ľahký tank. Hmotnosť je 30 až 35 ton a výzbroj tvorí kanón kalibru 105 mm. Aj pancierová ochrana je typická pre ľahké tanky. Základom je pancier na úrovni STANAG 4569 úrovne 4. ktorý poskytuje ochranu proti projektilom kalibru 14,5 mm. Pancierovú ochranu možno podľa potreby (napr. podľa typu misie alebo podľa hrozieb, ktorým majú čeliť) jednoducho zvýšiť na úroveň 5. V tom prípade tank odolá projektilom kalibru 20 mm, resp. 30 mm spredu. Podobne modulárne majú pancierovú ochranu riešené aj ďalšie typy tejto kategórie. Indonézia má vo výzbroji zatiaľ 10 kusov z 18 objednaných.

Spomedzi jestvujúcich ľahkých tankov sa vymyká čínsky Typ 15, označovaný aj ako ZTQ-15. Ten totiž nevznikol na základe nejakého bojového vozidla pechoty, ale od začiatku bol vyvinutý ako ľahký tank. Špecifické je aj jeho určenie – má bojovať v horských oblastiach. Napríklad v Tibete je pre nadmorskú výšku nízky tlak, ktorý znižuje výkon motora. Preto musí byť tank pre tieto podmienky odľahčený a mať slabší pancier a výzbroj.

Typ 15 má hmotnosť 33 ton, ktorá s prídavným pancierom môže stúpnuť na 36 ton. Výzbroj tvorí kanón kalibru 105 mm s automatickým nabíjacím systémom a zásobou munície 38 granátov. Účinný dostrel je 3 km. Na boj so silnejšími obrnencami má tank riadené strely s dosahom 5 km. Čínska armáda ich má vo výzbroji viac ako 500. Na export ho ponúkajú pod označením VT-5. Bangladéš ich kúpil 44.

Kaliber 120 mm

V Ázii ponúka ľahký tank aj Južná Kórea. V tomto prípade ide o vozidlo na podvozku bojového vozidla K21, ktoré dostalo kanón obligátneho kalibru 105 mm. Verziu K21-105 aj napriek nízkej hmotnosti 25 ton ponúka výrobca ako stredný tank, čo rozhodne nie je presná kategória. Do nej by teoreticky mohla patriť verzia s kanónom kalibru 120 mm, ktorú tiež vyvíjajú.

Oproti všetkým predchádzajúcim vozidlám ponúka ako štandardnú výzbroj kanón kalibru 120 mm švédske vozidlo CV90120. Jeho kanón má automatické nabíjanie s 12 granátmi v zásobníku v zadnej časti veže a ďalšími 33 granátmi v zadnej časti trupu. Rýchlosť streľby je 12 až 14 rán za minútu. Svojou účinnosťou prevyšuje stroje s kanónmi kalibru 105 mm a vyrovná sa hlavným bojovým tankom.