Improvizované samohybné delá na podvozku Tatra a MAN
Už na jeseň sa v ukrajinskej výzbroji objavili improvizované samohybné delá kalibru 100 mm na podvozku Tatra. Túto zimu sa objavili zábery podobných strojov, ktoré využívajú podvozok nemeckých ťažkých nákladných automobilov MAN.
Ukrajina hľadá všetkými možnými spôsobmi odpoveď na nedostatok delostreleckej munície kalibru 155 mm. Jednou z ciest je aj využívanie starších prostriedkov iného kalibru. Tak vznikla kombinácia sovietskeho protilietadlového dela KS-19 a podvozku československého nákladného auta Tatra 815.
Delo KS-19 bolo zavedené do služby ešte v roku 1947. Rýchly vývoj prúdových lietadiel a nárast ich rýchlosti znamenal, že v úlohe protilietadlového prostriedku tento kanón vzápätí zastaral. Delo však bolo od začiatku projektované aj na ostreľovanie pozemných cieľov a tak sa vo výzbroji udržalo dlhšie.
Na Ukrajine zostalo veľké množstvo týchto diel v skladoch. Nevýhodou je, že s pôvodnou štvorkolesovou lafetou sú veľmi ťažké, majú takmer 10 ton a potrebujú výkonný ťahač. Pre porovnanie, americká ťahaná húfnica M777 kalibru 155 mm má iba 4,2 tony. Preto začali Ukrajinci KS-19 montovať bez pôvodnej lafety na nákladné autá.
Ako prvé sa objavili na podvozku Tatra 818 8×8 a to v dvoch verziách. Jednou je AV-15, čo je žeriavové a vyslobodzovacie vozidlo. Vyvinuli ho pre československú ľudovú armádu a v rokch 1983-89 ich vzniklo vyše 200. Žeriav pre AV-15 sa vyrábal vo VSS Košice. Ukrajinci žeriav odstránili a nahradili ho delom KS-19.
Druhá použitá verzia je 20-VP, čiže plošinový voz na prepravu kontajnerov. Vyrábala sa až po rozdelení Československa v rokoch 1999-2007. V tomto prípade nebolo treba z plošiny nič demontovať, čiže úprava bola jednoduchšia.
Tieto samohybné delá boli nazvané Oksana a objavili sa vo výzbroji 241. brigády teritoriálnej obrany Ukrajiny. Nejde teda o jednotku, ktorá by bola v prvej línii na tých najexponovanejších úsekoch frontu. Táto improvizovaná úprava jej ale umožňuje mať vlastné delostrelecké oddiely. Delo KS-19 má pri streľbe na pozemné ciele dostrel 21 km. Veľkou výhodou je, že muníciu kalibru 100 mm nepoužívajú iné zbraňové systémy a je jej teda dostatok.
Neskôr sa delo objavilo aj na podvozku MAN Kat1 8×8. Tieto automobily sa vyrábali v Nemecku v 70. a 80. rokoch a úspešne slúžili dlhé desaťročia. V Nemecku ich nahrádza nástupca MAN HX, takže sú k dispozícii pre Ukrajinu. Podľa niektorých zdrojov bola na prestavbu na samohybné delo tiež použitá žeriavová verzia.