Ukrajina sa už dva roky bráni. Ako sme jej pomohli?

Ukrajina zvíťazí! Vyhlásil to dnes prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave v deň druhého výročia ruskej invázie. Na letisku Hostomeľ pri Kyjeve, ktoré sa stalo jedným z prvých bojísk, stáli po jeho boku viacerí západní politici.

„Každý normálny človek chce, aby sa vojna skončila. Ale nikto z nás nedovolí, aby skončila aj naša krajina. Preto k slovám o ukončení vojny vždy dodávame: za našich podmienok. Preto so slovom mier vždy znie: spravodlivý. Preto vždy v dejinách bude popri Ukrajine aj výraz nezávislá. Poďme za to bojovať. Vyhráme. Bude to najlepší deň nášho života,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinského prezidenta sprevádzala šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen, kanadský premiér Justin Trudeau, belgický premiér Alexander De Croo a talianska premiérka Giorgia Meloni. Do Kyjeva prišiel aj britský expremiér Boris Johnson. Položili kvety pri stene s menami padlých. „Veríme, že Ukrajina bojuje aj za našu slobodu a za naše národné záujmy,“ povedala Giorgia Meloni.

Slovensko a Česko stoja pri Ukrajine

Druhé výročie vojny, ktorá sa síce začala už v roku 2014, ale naplno prepukla až 24. februára 2022, si pripomenuli aj politici na Slovensku a v Česku. Podporu Ukrajine vyjadril minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Rusko podľa neho jednoznačne porušilo medzinárodné právo a preto chce Ukrajine naďalej poskytovať materiálnu, humanitárnu a rozvojovú pomoc. Prezidentka Zuzana Čaputová poďakovala všetkým ľuďom, ktorí podporujú Ukrajinu a pomáhajú jej občanom.

Český premiér Petr Fiala vyhlásil, že je v záujme Česka, aby obludný Putinov režim na Ukrajine neuspel. „Ak padne Ukrajina, je len otázkou času, kedy bude ohrozený niekto ďalší. Nemá zmysel si nahovárať, že Putinovi bude Ukrajina stačiť. Všetci chceme mier. A práve preto sa nesmieme báť postaviť tým, ktorí mier ohrozujú,“ uviedol Fiala.

Zaujímavo vyznelo vyhlásenie lídra českej opozície Andreja Babiša. „Statočne sa bránia a ja verím, že sa vďaka pomoci Západu ubránia. A dúfam, že sa to stane čoskoro,“ vyjadril podporu Ukrajincom – a tiež západnej pomoci. V minulosti pritom české dodávky zbraní kritizoval.

Pôjde do NATO?

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg Ukrajine odkázal, aby ani po dvoch rokoch vojny nestrácala nádej. „Ukrajina sa pripojí k NATO. Nie je otázkou či, ale kedy. Dovtedy bude aliancia aj naďalej stáť pri Ukrajine,“ vyhlásil Stoltenberg.

Slovenský premiér Fico naproti tomu vyhlásil, že by bola obrovská chyba, keby sme uvažovali o vstupe Ukrajiny do NATO. V Sobotných dialógoch povedal, že kým bude predsedom vlády, bude to blokovať. Nechce tiež, aby Slovensko podporovalo Ukrajinu vojensky. Podľa neho Slovensko doteraz pomohlo Ukrajine miliardou eur. V tejto sume je zahrnutá aj vojenská pomoc za predchádzajúcich vlád.

Nuž, ale keď sa povie A, bolo by vhodné povedať aj B. Tým je, že slovenská pomoc Ukrajina zďaleka nebola nejakou nezištnou charitou. Za veľkú časť dodávok sme dostali buď finančné kompenzácie, alebo kvalitnejšiu techniku, než bola tá, čo sme poslali na Ukrajinu. Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Čo sme dodali?

Slovensko bolo medzi prvými, kto poskytol vojenskú pomoc Ukrajine. Bol to protivzdušný systém S-300 v čase, kedy náš napadnutý sused potreboval takéto zbrane ako soľ. Neskôr sme dodali aj štyri vrtuľníky Mi-17 a jeden Mi-2, tridsať bojových vozidiel pechoty BVP-1, dve batérie protivzdušných systémov Kub aj s 200 raketami a 13 lietadiel MiG-29. Z nich ale len štyri preleteli na Ukrajinu vlastnými silami, ostatné sa museli prepraviť po zemi. Tri boli dokonca bez motorov a vhodné len na náhradné diely. Aktuálne stále prebieha výroba samohybných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu. Tých si Kyjev objednal spolu 24, dodaných bolo zatiaľ iba 10. Jedna už bola v boji zničená.

Čo sme za to dostali?

V prípade húfnic Zuzana 2 išlo o komerčný nákup a dostali sme za ne riadne zaplatené. Prvých osem kúpili Ukrajinci s pomocou európskych peňazí. Stáli vyše 40 miliónov eur. Ďalších 16 zaplatilo Nemecko, Dánsko a Nórsko – tie stáli 90 miliónov eur.

Protivzdušnú obranu nám zatiaľ zabezpečujú spojenci pomocou protilietadlových batérií i stíhačiek zo susedných štátov. To všetko je len dočasné. Nemecko nám však aj natrvalo darovalo dve batérie systému MANTIS. Jednu batériu tvorí veliteľský modul, dva radary a šesť veží s kanónmi kalibru 35 mm. Nejde teda o žiadny raketový systém s dlhším dosahom. Takáto automatická batéria (obsluhu tvoria len štyria vojaci) je však ideálna na blízku ochranu bodových cieľov proti dronom, ale i proti raketám a delostreleckým granátom. Slovensko ich rozmiestnilo na ochranu východnej hranice. A aká je ich cena? Dve batérie systémov MANTIS obstaral predtým Bundeswehr spolu s výcvikom i muníciou za 144 miliónov eur.

Za 30 starých BVP-1 sme z Nemecka získali 15 tankov Leopard 2A4. Ide o staršie tanky, ale lepšie obrnence Slovensko vo výzbroji aj tak ešte nemalo. Oproti T-72 majú výhodu v umiestnení munície, ktorá nie je pod vežou a posádka má teda pri zásahu oveľa väčšie šance na prežitie. Cenu Leopardov 2A4 môžeme odvodiť z toho, za koľko nedávno získali tanky tohto typu Dánsko a Holandsko pre Ukrajinu. Kúpa a potrebné opravy ich vyšli na 11,8 milióna eur za kus. Aj slovenské tanky museli pred dodaním prejsť generálnou opravou. Pri počte 15 tankov pre Slovensko je teda ich celková hodnota 177 miliónov eur.

Z fondu pre spojencov nám USA vlani poskytli 160 ľahkých štvorkolesových obrnených vozidiel Oshkosh JLTV v hodnote 170 miliónov eur. Tento fond nie je viazaný na pomoc Ukrajine a obstaranie JLTV sa pripravovalo od roku 2020, teda ešte pred vojnou. Je ale otázne, či by Američania boli takí štedrí aj v prípade, že by sme Kyjevu nepomáhali. Česku takto darovali osem vrtuľníkov (šesť AH-1Z Viper a dva UH-1Y Venom) a výslovne pri tom uviedli, že to je za českú pomoc Ukrajine.

Za stíhačky MiG-29 a systémy Kub nám EÚ poskytla 200 miliónov eur. Ďalšiu finančnú kompenzáciu za dodávku stíhačiek predstavuje zľava vo výške 700 miliónov eur, ktorú USA ponúkli Slovensku pri kúpe vrtuľníkov AH-1Z Viper. Minister obrany Kaliňák však tieto helikoptéry nechce a radšej by vyrokoval zľavu na kúpu protivzdušného systému Patriot. Vrtuľníky by sme mohli mať ihneď, na Patrioty sú dlhoročné čakacie lehoty. Pri siahodlhom poradovníku na Patrioty je teda otázne, či vôbec niekedy nejakú zľavu využijeme.

Aj bez nej sme však dostali kompenzácie alebo novú vojenskú techniku za 821 miliónov eur. V prípade využitia spomínanej zľavy by už išlo o 1,5 miliardy eur. Nehovoriac o tom, že väčšina techniky dodanej na Ukrajinu bola na samom konci životnosti, prípadne už za ňou. Musela by sa tak či tak nahradiť a ešte by sme mali náklady s jej uložením v skladoch alebo s jej likvidáciou.