Dostal medailu za zostrelenie vlastného lietadla

Prípady streľby do vlastných radov sú väčšinou tragickým omylom. Ak ku nim dôjde úmyselne, nasleduje prísny trest. Americký stíhací pilot Louis Curdes je však výnimkou. Za zostrelenie vlastného lietadla počas druhej svetovej vojny dostal medailu. Aj bez tohto bizarného incidentu je to výnimočná postava. Je jedným z iba troch amerických pilotov, ktorí zostrelili lietadlá všetkých hlavných štátov Osi – Nemecka, Talianska i Japonska. Po tom, čo jeho samého zostrelili, bol Curdes považovaný za mŕtveho, no on sa „iba“ niekoľko mesiacov prebíjal cez nepriateľské územie.

Louis Edward Curdes sa narodil 2. novembra 1919 vo Fort Wayne v Indiane. Jeho otec sa veľmi zaujímal o lietadlá a syna brával na rôzne letecké šou a preteky, čím v ňom vyvolal rovnaký záujem. Louis síce začal študovať stavebné inžinierstvo na Purduovej univerzite, ale po troch rokoch školu zanechal, aby sa prihlásil do vojenského letectva. Urobil tak ešte pred vstupom USA do vojny, 6. decembra 1941, čiže iba deň pred japonským útokom na Pearl Harbor. Výcvik ukončil v hodnosti podporučíka 3. decembra 1942 a následne ho prevelili do Severnej Afriky, kde lietal na dvojmotorových stíhačkách P-38 Lightning. Jeho 95. stíhacia peruť bola 29. apríla 1943 napadnutá dvanástimi Messerschmittmi Bf 109. Curdes sa otočil proti nim, jeden zostrelil a druhý poškodil. Potom uvidel, ako dva Bf 109 útočia na poškodený P-38. Neváhal, oba Messerschmitty zničil a poškodeného kolegu odprevadil domov. Za tento čin dostal svoj prvý Záslužný letecký kríž. Pri ďalšej misii 19. mája narazil na osem Bf 109, a tentokrát zostrelil dva z nich. V priebehu necelého mesiaca sa tak stal esom. Tento neformálny titul označuje letcov, ktorí dosiahli najmenej päť zostrelov.

Keď 24. júna 1943 sprevádzal bombardéry B-24 Liberator nad ostrov Sardínia, postavilo sa im do cesty talianske letectvo. Curdes zostrelil jednu stíhačku Macchi C.202 Folgore. Vďaka tomu mal na konte už nemecké aj talianske stroje. Neďaleko Ríma stihol 30. júla poškodiť ešte jeden Bf 109 a potom prišiel osudný 27. august 1943. Pri návrate z ďalšieho sprievodu bombardérov počul Curdes v rádiu volanie jedného z kamarátov, ktorý bol napadnutý nepriateľskými stíhačkami. V rozpore s predpismi opustil formáciu a otočil sa naspäť, aby sa mu vydal na pomoc. Nasledoval hodinu trvajúci vzdušný súboj, počas ktorého Curdes zostrelil ďalšie dve stíhačky Bf 109. Jeho vlastné lietadlo však bolo poškodené a navyše nemal dosť paliva. Preto núdzovo pristál na pláži pri Salerne. Vrak svojho lietadla stihol zapáliť predtým, ako ho zajali talianski vojaci. Taliani sa o neho starali dobre, dokonca ho odmietli vydať Nemcom. Napriek tomu sa dvakrát pokúsil o útek. Zakaždým ho opäť chytili a napokon ho umiestnili do prísne stráženého väzenia na severe Talianska.

Mesiace na úteku

Keď v septembri 1943 Taliansko podpísalo prímerie so spojencami, Nemci začali obsadzovať jeho územie. Talianski strážcovia prepustili svojich zajatcov, dokonca im dali zbrane, deky a potraviny. Curdes sa so skupinou približne 20 ďalších spojeneckých vojakov začal presúvať cez celý Apeninský polostrov na juh, smerom ku spojeneckým líniám. Po ceste ich talianske civilné obyvateľstvo zásobovalo jedlom a talianski partizáni im dávali muníciu a falošné doklady. Dochádzalo však aj ku stretom s nepriateľom a najmenej jeden člen skupiny bol pri tom zabitý. Peší pochod cez hory trval veľmi dlho a na začiatku roka 1944 už Curdesova rodina stratila nádej, že je medzi živými. Do spojeneckých línií sa dostal až 27. mája 1944 pri Monte Cassine, presne deväť mesiacov po tom, čo bol zostrelený.

Letectvo využilo jeho čerstvé skúsenosti a niekoľko týždňov ho nechalo prednášať o technikách prežitia za nepriateľskými líniami. Potom ho poslali domov do Fort Wayne, kde ho privítali ako hrdinu. Nejaký čas strávil na rybačke s otcom a potom požiadal o návrat do služby. Pilotov, ktorí utiekli zo zajatia, však americké letectvo nechcelo opätovne posielať do boja. Hrozilo totiž, že ak by ich náhodou znova zajali, pri tvrdom výsluchu by mohli prezradiť ľudí, ktorí im na úteku pomohli. Naskytlo sa však riešenie – Curdesa neposlali späť na európske bojisko, ale na opačnú stranu sveta, do Pacifiku.

V auguste 1944 ho pridelili ku 4. stíhacej peruti, ktorá používala najnovšie stíhačky P-51D Mustang. Od novembra 1944 sa zapojil do bojov o Filipíny. Japonské letectvo nekládlo veľký odpor a tak väčšinu misií tvorili útoky na pozemné ciele. Zmena nastala 7. februára 1945, keď počas letu nad morom zbadal osamotené prieskumné lietadlo Mitsubishi Ki-46 Dinah. Pre jeho Mustang to bol ľahký terč, problém však mohli predstavovať kolegovia, ktorí by sa k nemu dostali skôr. Preto sa Curdes voči nim dopustil malej zlomyseľnosti. Nahlásil, že nepriateľ je vpravo od formácie, hoci v skutočnosti bol vľavo. A kým si ostatní piloti išli oči vyočiť nesprávnym smerom, Curdes sám dostihol japonského prieskumníka a poľahky ho zostrelil. K doterajším nemeckým a talianskym lietadlám si tak na konto pripísal aj japonské.

Už o pár dní prišiel čin, ktorý ho najviac preslávil. Curdes, čerstvo povýšený na poručíka, viedol štyri Mustangy na hliadkový let. Mali pri ňom hľadať nepriateľské núdzové letiská. Jedno také objavili na ostrove Batan a začali ho ostreľovať. Stroj poručíka La Croixa bol zasiahnutý odvetnou paľbou a musel núdzovo pristáť v mori. Curdes ostal krúžiť nad kolegom a čakal na prílet záchranného hydroplánu. Vtedy si všimol, že k letisku na Batane sa blíži dvojmotorové lietadlo. Priblížil sa k nemu a zistil, že to je americký transportný stroj Douglas C-47. Curdes nevedel, že lietadlo zablúdilo a nefunguje mu rádio. Jeho pilot bol po piatich hodinách letu v oblakoch a nad morom rozhodnutý pristáť na prvej pevnine, ktorá sa pred ním zjaví. Netušil, že Batan stále držia Japonci.

Curdesovi bolo jasné, že posádku amerického C-47 nečaká v japonskom zajatí nič dobré. Keď sa nedokázal spojiť rádiom, začal manévrovať pred transportným strojom a posunkami ho chcel donútiť zmeniť kurz. Keď nepomohla ani výstražná streľba pred nos lietadla, zaradil sa zaň a pár výstrelmi mu vyradil jeden motor. Pilot C-47 však zanovito pokračoval ďalej a tak mu Curdes musel streľbou vyradiť aj druhý motor. Až potom americké transportné lietadlo núdzovo pristálo v mori. Jeho posádka a cestujúci sa v poriadku dostali do záchranného člna. Doplával k nim aj poručík La Croix, ktorý im objasnil situáciu. Noc prečkali v člne dva kilometre od pobrežia a ešte pred úsvitom ich vyzdvihlo záchranné lietadlo PBY-5A Catalina.

Zostrelil frajerku

Na palube C-47 bolo dvanásť ľudí vrátane dvoch zdravotných sestier. Ukázalo sa, že s jednou z nich bol Curdes večer pred incidentom na rande v meste Lingayen. Celý príbeh si nenechala ujsť dobová tlač. „Sedem Bf 109 a jedno Macchi v Severnej Afrike, jeden Japonec a jeden Američan v Pacifiku, a aby toho nebolo málo, musel som zostreliť aj svoju frajerku,“ posťažoval sa so žartom Curdes v auguste 1945 pre magazín Air Force. Za tento čin dostal druhý Záslužný letecký kríž a tiež Leteckú medailu. Zostrel si hrdo vyznačil americkou vlajočkou popri nemeckých , talianskych a japonských symboloch pod kabínou svojho P-51D, ktorý pomenoval Bad Angel (Zlý anjel).

Dokopy odlietal Curdes 38 bojových misií v Severnej Afrike a 10 v Pacifiku. Tesne pred koncom vojny si ho generáli George Kenney a Douglas MacArthur predvolali do Manily. Na ruku mu želiezkami pripli kufrík, dali mu nabitú zbraň a posadili ho do lietadla do Washingtonu. Tam odovzdal prísne tajný kufrík generálovi Henrymu Arnoldovi. Nikdy sa nedozvedel, čo v ňom bolo.

Berlínsky letecký most

Vo vojenskej službe pokračoval Curdes aj naďalej. Nebol však už stíhacím pilotom. Keď sa Sovietsky zväz rozhodol vyhladovať Západný Berlín blokádou, podieľal sa na jeho zásobovaní leteckým mostom. Absolvoval pri tom 30 letov v kokpite ťažkého transportného lietadla C-54 Skymaster. Z letectva odišiel v roku 1963 v hodnosti podplukovníka. V civilnom živote viedol vlastnú stavebnú firmu. Zomrel vo veku 75 rokov 5. februára 1995, takmer presne 50 rokov po tom, čo zostrelil americké lietadlo.

Mimochodom, často sa zvykne uvádzať, že sestrička, s ktorou bol na Filipínach na rande, a ktorú vzápätí zostrelil, sa potom stala jeho manželkou. Nie je to však pravda. To by už bol až príliš hollywoodsky záver celej historky. Louis Curdes sa v roku 1946 oženil so Svetlanou Valeriou Shostakovich Brownell, ktorú spoznal až po vojne v USA. Jej životný príbeh by tiež vydal za samostatný článok. Bola neterou skladateľa Dmitrija Šostakoviča. Narodila sa v roku 1925 v Mandžusku a v roku 1929 si ju adoptoval americký mariňák Jerome Brownell, ktorý sa oženil s jej mamou. Po tom, čo Japonsko obsadilo Mandžusko, musela rodina utekať. Napokon sa v roku 1932 dostala do USA, no bez adoptívneho otca, ktorý medzitým zomrel na infekciu.