Medveď Wojtek to v poľskej armáde dotiahol na kaprála

Británia na Vianoce žije rozprávkovými príbehmi medvedíka Paddingtona. Pritom existuje skutočný príbeh zvieraťa, ktorý v mnohých ohľadoch prekonáva aj tie najdivokejšie fikcie. Medveď Wojtek slúžil počas druhej svetovej vojny v poľskej exilovej armáde a pred 60 rokmi, v decembri 1963, zomrel v zoo v Edinburghu.

Na začiatok sa treba preniesť do septembra 1939, kedy sa Sovietsky zväz pridal k hitlerovskému Nemecku a napadol Poľsko. V dôsledku toho sa do Stalinovho zajatia dostali desaťtisíce poľských vojakov. Mnoho dôstojníkov nechal sovietsky diktátor popraviť v Katyni, radových vojakov uväznil v gulagoch. Situácia sa zmenila po tom, čo v júni 1941 napadol Hitler aj ZSSR. Sovieti začali vnímať poľských vojakov ako spojencov. Tí však dali prednosť presunu na Západ, na britské územie. Pod vedením generála Wladyslawa Andersa (ktorý sám bol čerstvo prepustený v väzenia NKVD v Lubianke) sa vydali pešo cez Irán, Irak, Sýriu a Palestínu do Egypta.

Počas strastiplnej cesty natrafili Poliaci v apríli 1942 na mladého iránskeho pastiera, ktorý práve našiel mláďa medveďa. Jeho mamu zastrelili lovci. Keď ho uvidela 18-ročná Irena, praneter generála Boleslawa Wieniawu-Dlugoszowského, prišlo jej siroty ľúto a presvedčila vojakov, aby medvieďatko od pastiera kúpili. Vojaci ho pomenovali Wojtek a napokon skončil v 2. transportnej rote, v ktorej strávil celú svoju vojenskú kariéru. Táto jednotka sa neskôr premenovala na 22. rotu zásobovania delostrelectva a Wojtek sa dostal do jej oficiálneho znaku. Ale to predbiehame.

Wojtek bol medveď sýrsky, čo je najmenší poddruh medveďa hnedého. V dospelosti mal 180 cm, takže ľudí nejak zásadne neprevyšoval. Wojtek od útleho veku vyrastal medzi vojakmi a tak sa pokladal za jedného z nich a robil všetko to, čo oni. Rád jedol ovocie, marmeládu, med a sirup. Jeho najobľúbenejším nápojom však bolo pivo a mal rád aj cigarety, ktoré namiesto fajčenia často jedol. Vojaci ho však nenaučili len zlozvykom. Na pozdrav odpovedal salutovaním a v stanovom tábore spával spolu s nimi, aby sa zohriali. Pre obe strany bolo veľkou zábavou zápasenie, ktoré Wojtek bral ako hru a nikdy nikomu neublížil.

V roku 1943 sa však poľský II. zbor generála Andersa mal presunúť z Egypta na talianske bojisko. Kým na púti zo ZSSR sprevádzalo vojakov aj mnoho civilistov, teraz platil prísny rozkaz, že na lode do Talianska majú povolený vstup len vojenské osoby. Aj zvieratá boli zakázané. Poľskí vojaci však prišli s jednoduchým riešením – Wojteka oficiálne zaradili do armády. Dostal hodnosť vojaka, pridelené vojenské číslo a vojenskú knižku a začal oficiálne poberať aj žold. Do Talianska ho však nevzali iba pre zábavu. Keďže robil všetko, čo videl robiť vojakov, v bitke o Monte Cassino pomáhal nosiť muníciu. Kým debničku so štyrmi granátmi pre húfnicu kalibru 88 mm museli nosiť viacerí vojaci, Wojtek ju uniesol sám. Vtedy sa zrodil aj emblém 22. roty zásobovania delostrelectva – medveď nesúci delostrelecký granát. Za jeho služby v bitke o Monte Cassino Wojteka povýšili do hodnosti kaprála.

Po vojne sa poľskí vojaci zo Západu nemohli vrátiť do vlasti, ktorá bola pod sovietskym vplyvom. Poľská exilová armáda tak táborila v Škótsku, kým ju v roku 1947 nerozpustili. Wojtek bol dovtedy so svojou jednotkou, no po demobilizácii sa o neho nemal kto starať, a tak skončil v zoo v Edinburghu. Vojaci ho však naďalej navštevovali a on mnohých z nich stále spoznával. Radostne reagoval, keď počul poľštinu a vojaci mu hádzali cigarety, ktoré jedol. Bol tiež veľmi populárny medzi miestnymi obyvateľmi a často vystupoval v detských programoch BBC. Zomrel v decembri 1963 vo veku 21 rokov.

Ani po smrti sa však na Wojteka nezabudlo. Má mnoho sôch v Británii, v Cassine, ale najmä v Poľsku. V Poznani je dokonca ulica kaprála Wojteka, ktorá vedie k miestnej zoo. Vyšli o ňom knižky, vznikol aj film či animovaný seriál. Jedno dielo však narobilo zmätok. Istý nemecký umelec sa jeho príbehom inšpiroval a vytvoril fiktívny krátky film o medveďovi, ktorý bojoval spolu s nemeckými vojakmi. Zábery z neho sa teraz často vydávajú za skutočné fotky Wojteka. Ak teda uvidíte zábery, na ktorých je medveď s nemeckými nápismi alebo s vojakmi v nemeckých uniformách a prilbách, vedzte, že to nie je Wojtek, ale novodobý digitálny výtvor.