Vážny diplomatický konflikt medzi Kanadou a Indiou
Vražda predstaviteľa sikhskej komunity spôsobila vážny diplomatický konflikt medzi Kanadou a Indiou a ukázala krehkosť Amerikou vedenej koalície zameranej voči Číne.
Kanadský predseda vlády Justin Trudeau 18. septembra nepriamo obvinil indickú vládu z júnového atentátu na vodcu sikhskej separatistov a kanadského občana Hardeepa Singha Nijjara. Indická vláda obvinenia odmietla a pod hrozbou odobratia ich diplomatickej imunity donútila Kanadu stiahnuť väčšinu svojich diplomatov z krajiny. Ottawa v reakcii zase vyhostila diplomatického pridelenca indickej rozviedky RAW v Kanade. Pozastavené bolo tiež vyjednávanie o podpise kľúčovej obchodnej dohody medzi oboma krajinami a diplomatický rozkol nie je do dnešného dňa ukončený.
V roku 1984 zasiahli indické ozbrojené sily voči sikhským separatistom v štáte Pandžáb. Cieľom týchto separatistov bolo ustanovenie nezávislého sikhského tekratického štátu Chálistan. Vojenský zásah, známy ako Operácia modrá hviezda, spôsobil rozsiahly povstalecký konflikt v tomto indickom regióne, ktorého obeťou sa stali desiatky tisíc obyvateľov tohto regiónu. Separatistické hnutia prišli o popularitu začiatkom 90. rokov a Punjab je dlhodobo stabilný region. Myšlienku nezávislosti ale stále podporuje značná časť sikhskej diaspóry, ktorá je najpočetnejšia práve v Kanade.
Hardeep Singh Nijjar bol považovaný za vodcu sikhských separatistov v Kanade. Nijjar prvýkrát dosiahol popredné miesto v Kanadsko-sikhskej komunite v roku 2019, keď sa stal vodcom sikhskeho chrámu v meste Surrey v Britskej Kolumbii. Nijjar silno podporoval myšlienku sikhského separatizmu a organizoval protesty voči indickým štátnym predstaviteľom. Kvôli tomu bol dlhodobo tŕňom v boku indickej vlády Naréndra Módího, ktoreho hinduistický nacionalizmus je priamo v rozpore s ideou nezávislosti Chálistanu. India oficiálne označila Nijjara za teroristu a dlhodobo kritizovala kanadskú vládu za jej neochotu vydať ho spolu s jeho stúpencami do Indie. Atentát na Nijjara sa odohral v júni 2023 a páchateľmi boli 2 doposiaľ neidentifikovaný strelci.
Kanada odmieta zverejniť zdroje, na základe ktorých obviňuje indickú vládu zo zodpovednosti za atentát. Koná tak z pochopiteľných dôvodov bezpečnosti prísne tajných informácii. Je preto nemožné hodnotiť kredibilitu týchto obvinení, ale aspoň čiastočne zapojenie indickej rozviedky RAW do atentátu, vzhľadom na nepohodlnosť Nijjara pre Indiu, je pravdepodobné. V rámci rozkolu India vyhostila kanadských diplomatov, v reakcii Kanada vyhostila veliteľa RAW v Kanade. Obidve strany obmedzili alebo zrušili vzájomne konzulárne služby a vzájomnú komunikáciu. Momentálny rozkol vyzerá byť krátkodobý a nie je pravdepodobné, že by dramaticky eskaloval. Dôvodom je, že pozornosť západných vlád sa už stihla presunúť na konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Kanadská vláda je aj pod vplyvom tohto vývoja nútená prehodnotiť svoje priority, pričom indicko-kanadské vzťahy sa už stihli čiastočne normalizovať a obe krajiny už stihli aspoň čiastočne obnoviť aj vzájomne konzulárne služby
Incident avšak naznačuje ťažkosti, ktorým môže anti-čínska koalícia v Indo-Pacifiku. USA, ktoré zaujalo jemne pro-kanadský postoj v tomto spore tým že tlačilo na indickú vládu spolupracovať vo vyšetrovaní atentátu, sa pokúša vytvoriť koalíciu liberálnych (Japonsko, Kanada, Austrália, Južná Kórea, Kanada) a neliberálnych (India, Vietnam, Filipíny) štátov voči Číne. V tomto prípade Washington nevyhnutne zastáva primárne neutrálnu rolu, aby zabránil odcudzeniu Indie a zároveň si udržal podporu Kanady. Pre USA je nevyhnutné udržiavať priateľské vzťahy s Naí Dillí, kvôli rastúcej dôležitosti Indie ako protiváhy Číny v regióne. Tento incident ukázal, že záujmy týchto dvoch blokov v rámci protičínskej koalície nie sú vždy identické a jednotlivé vlády môžu byť dokonca ochotné realizovať utajené operácie na území svojich spojencov. Utajené operácie, porušenia národnej suverenity a vzájomne obvinenia nevyhnutne škodia dôvere a krehká anti-čínska koalícia by mohla byť podobnými incidentami značne oslabená aj v budúcnosti. Riziko predstavuje tiež možnosť, že túto zraniteľnosť aktívne zneužije aj samotná Čína, napríklad prostredníctvom operácií pod falošnou vlajkou.
Autor: Pavol Beblavý
Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.
