Čínski hekeri zvyšujú počet operácií namierených proti krajinám NATO. Medzi obeťami je aj Slovensko
V uplynulých mesiacoch bolo odhalených viacero čínskych hekerských kampaní zameraných voči členským krajinám Severoatlantickej aliancie (NATO). Čínski kyberzločinci pritom disponujú rozsiahlym kybernetickým arzenálom, ktorý sa každým dňom stáva sofistikovanejším. Malvér v systémoch obetí je ťažko detekovateľný, pričom počet útokov dramaticky narastá. V posledných týždňoch NATO čelilo viacerým kybernetickým útokom zo strany pročínskych hekerov od kybernetickej špionáže, deštruktívnych útokov až po využívanie nových typov škodlivých kódov. Peking sa preto pre krajiny NATO stáva stále zásadnejšou bezpečnostnou hrozbou.
Zdroj: flickr.com/NATO North Atlantic Treaty Organization
Najväčšiemu počtu útokov prirodzene čelia Spojené štáty americké, ktoré sú ako najväčší člen aliancie už dlhodobo v pozícií hlavného súpera Číny. USA považujú Peking za hlavnú kyberšpionážnu hrozbu najmä z dôvodu bezprecedentného kradnutia duševného vlastníctva amerických firiem. Nedávno sa k tomu pridali aj obavy z možného vykonania rozsiahlejších útokov s deštruktívnym charakterom. Americký prezident Joe Biden totiž uviedol, že štátne komunikačné a energetické siete sú infikované čínskym malvérom. Podľa jeho slov ide o „časovanú bombu.“ Práve tento malvér by mohol byť kľúčový pri narušení efektívnej vojenskej komunikácie v prípade vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Taiwane. Podobnému problému čelilo USA pred pár týždňami, keď bol napadnutý tichomorský ostrov Guam. Čínski hekeri totiž infikovali zariadenia malvérom určeným na špionáž, no kód zároveň umožňoval vykonanie deštruktívneho kybernetického útoku proti vojenskej základni a komunikačnej infraštruktúre na ostrove. Počas júla sa pročínskym hekerom podarilo nabúrať tiež do emailov viacerých významných amerických diplomatov. Medzi nimi bol aj americky veľvyslanec v Číne Nicholas Burns či poradca štátneho tajomníka pre východnú Áziu Daniel Kritenbrink.
Obľúbeným cieľom kyberzločincov s napojením na Peking sú aj európske ministerstvá, ambasády či iné štátne inštitúcie. K poslednému odhaleniu hekerských aktivít prišlo ešte začiatkom júla. Išlo o infikovanie obetí trojanom, teda škodlivým kódom, ktorý sa tvári ako užitočný, no v skutočnosti na pozadí vykonáva záškodnícke aktivity. Zasiahnuté boli ministerstvá zahraničných vecí a ambasády naprieč Európou. Medzi obeťami bolo aj Slovensko, no aj Česko, Maďarsko, Francúzsko, Švédsko či Ukrajina. Pred pár týždňami navyše vyšla správa od britského parlamentného výboru pre spravodajské služby a bezpečnosť o rozsiahlych špionážnych aktivitách a intervenčných praktikách Číny v Spojenom kráľovstve. Správa Peking označila za významnú hrozbu pre národnú bezpečnosť a suverenitu krajiny.
To všetko sa odohráva v kontexte už dlhšie známych problémov o rozsiahlom zbere dát Pekingu o obyvateľoch krajín NATO cez sociálnu sieť TikTok či prostredníctvom firiem ako Huawei, ktoré majú zákonnú povinnosť zdieľať všetky zozbierané dáta o svojich používateľoch s čínskou vládou. Napriek tomu, že by dáta nemali byť odosielané do Číny, nie je úplne jasné, či sa tak nedeje. Zároveň rozsah zbieraných údajov presahuje tie, ktoré by spoločnosti potrebovali na svoje fungovanie. Dáta sa pritom stávajú stále cenenejšou komoditou, a práve preto vznikajú rôzne iniciatívy bojujúce za práva ľudí na ich osobné údaje. Peking si dôležitosť dát veľmi dobre uvedomuje, a práve preto podobné aktivity predstavujú pre Západ nebezpečenstvo.
Či už sa jedná o nadmerný zber dát, kyberšpionáž či deštruktívne kyberoperácie, všetky tieto iniciatívy značne prispievajú k dramaticky sa zlepšujúcim kybernetickým zručnostiach Číny. Kampane sa totiž stávajú čím ďalej tým viac sofistikované, čo podstatne sťažuje schopnosť zasiahnutých organizácií odhaliť malvér a adekvátne reagovať. Len prostredníctvom špionáže dokáže Peking každoročne ukradnúť niekoľko miliárd amerických dolárov na duševnom vlastníctve od svojich súperov. Patenty totiž následne poskytuje svojim domácim firmám, ktoré následne prispievajú k rastu národnej ekonomiky. Rivalita medzi členskými štátmi NATO a Pekingom pravdepodobne bude v budúcnosti len narastať, čo znamená aj zintenzívnenie kybernetický bojov. NATO preto v najbližších rokoch môže očakávať zvýšenie operácií Pekingu vo svojom kybernetickom priestore.
Autor: Lucia Kobzová
Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.
