Hrozí Pakistanu vojenský prevrat?
Zatknutie expremiéra Imrana Chána prehĺbilo napätie medzi armádou a občianskou spoločnosťou.
zdroj: flickr.com/Pakistan Tehreek-e-Insaf
Zábery z dramatického zatknutia Imrana Chána, bývalého premiéra Pakistanu, vyvolali v krajine celonárodné protesty. Tie vzápätí prerástli do rozsiahlych nepokojov a zasahovať musela aj armáda. Chán, v súčasnosti považovaný za lídra opozície, čelí v rodnom Pakistane množstvu obvinení siahajúcich od korupcie až po podporu terorizmu. Obvinenia ale odmieta a označuje ich za politicky motivované. Rastúce napätie medzi armádou a civilnou spoločnosťou má potenciál výrazne destabilizovať situáciu v Pakistane, pričom krajine hrozí tiež vojenský prevrat.
V reakcii na rozsah protestov a nepokojov po zadržaní Chána pristúpili miestne úrady v najľudnatejšej provincii Pandžáb na východe krajiny, Chajbar Paštúnchwá na severozápade a v hlavnom meste Islamabad k vyhláseniu núdzového stavu. V rámci zásahu armády boli zadržané tisíce stúpencov opozičného lídra a stovky utrpelo zranenia, pričom niekoľko z nich následne zahynulo. Bezpečnostná situácia sa zlepšila až po rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý kvôli „nezákonnému“ spôsobu zadržania udelil Chánovi možnosť prepustenia formou kaucie a dočasnú ochranu pred zatknutím na základe akýchkoľvek iných obvinení. Ľudskoprávne organizácie kritizovali predovšetkým výpadky internetu, s ktorým súviselo zablokovanie sociálnych sietí Youtube, Facebook alebo Twitter Pakistanským telekomunikačným úradom (PTA) na žiadosť ministerstva vnútra.
Imran Chán, šéf opozičného Pakistanského hnutia za spravodlivosť (PTI) je vyšetrovaný v súvislosti s viac ako sto obvineniami. Tie siahajú od korupcie cez pokusy o vyvolanie vzbury ž po podporu terorizmu. Chán ich odmieta a označuje za politicky motivované. V centre mediálnej pozornosti sa aktuálne ocitla najmä korupčná kauza okolo zvereneckého fondu al-Qadir, ktorý je zameraný šírenie spirituality a islamského učenia. Chán ho založil spolu so svojou manželkou. Národný úrad pre zodpovednosť (NAB), formálne nezávislá protikorupčná agentúra, obvinil bývalého premiéra z uzavretia dohody quid pro quo s Malikom Riaz Hussainom, pakistanským realitným magnátom a jedným z najbohatších podnikateľov v krajine, ktorý mal fondu poskytnúť lukratívne pozemky pre plánovanú výstavbu univerzity. Právoplatné odsúdenie 70-ročného politika by znamenalo, že nebude môcť opätovne kandidovať do Národného zhromaždenia a tým pádom sa znovu uchádzať o post predsedu vlády. Z tohto dôvodu protikorupčná agentúra dlhodobo čelí podozreniam z politizácie vyšetrovaní bývalých premiérov, čelných politikov a vojenských dôstojníkov vo výslužbe, ktorí sú vnímaní ako politickí oponenti vládnuceho establišmentu a vplyvnej armády.
Do konfliktu s armádou sa Chán dostal ešte počas jeho pôsobenia v kresle premiéra. Jeho strana PTI vyhrala parlamentné voľby v júli 2018, práve aj vďaka využitiu anti-korupčnému populizmu a kritike predstaviteľov tradičných pakistanských politických dynastií rodín Šaríf a Bhutto. Strata podpory armádnych špičiek zapríčinená Chánovou snahou posilniť postavenie civilnej vlády pri menovaní predstaviteľov armády ale nenávratne viedla k pádu jeho vlády po vyslovení nedôvery v Národnom zhromaždení v apríli 2022. Ekonomickému úpadku spôsobenému rastúcou infláciou, menovou krízou pakistanskej rupie a ničivým povodniam z minulého roka nedokázala efektívne zabrániť ani nová vláda Šáhbáza Šarífa, lídra Pakistanskej moslimskej ligy. PTI aj vďaka tomu začala opätovne rásť popularita. V reakcii na zhoršujúce sa životné podmienky začala strana na čele s Chánom v krajine organizovať protivládne demonštrácie. Počas jednej z nich sa Khan v novembri 2022 dokonca stal terčom neúspešného atentátu. Zo zosnovania tejto operácie následne obvinil neslávne známu vojenskú rozviedku ISI, čím sa ocitol v priamej konfrontácii s Ozbrojenými zložkami Pakistanu a konkrétne Asimom Munir Ahmedom, náčelníkom generálneho štábu. Armáda má v krajine dlhodobo dominantné postavenie, čoho dôkazom je aj viacero vojenských pučov, v dôsledku ktorého táto juhoázijská republika prekonala niekoľko nútených prechodov od demokratického zriadenia k vláde junty od získania nezávislosti v roku 1947. Práve rastúca popularita strany PTI v predvolebných prieskumoch a Chánova schopnosť udržiavať masy ľudí v uliciach predstavuje nevídanú výzvu pre vojenské špičky v Rávalpindí, sídle generálneho riaditeľstva ozbrojených zložiek, ktoré boli taktiež terčom nedávnych nepokojov.
Riziko, že armáda prevezme kontrolu nad vládou v Islamabade, značne rastie. Stav núdze by predstavoval hrozbu pre občianske slobody, slobodu médií a demokratickú opozíciu. Oslabenie demokratických inštitúcií v prospech vojenského režimu by odstrašilo perspektívu zahraničných investícií, čo by znemožnilo ekonomický rast druhej najľudnatejšej krajiny moslimského sveta. Pretrvávajúca socio-ekonomická nestabilita Pakistanu môže vytvoriť podhubie pre aktivity extrémistických hnutí a zintenzívnenie separatistických snáh rôznych etnických menšín. Prípadný vojenský prevrat by navyše priniesol riziko medzinárodnej izolácie. To je v prípade Pakistanu oveľa vyššie ako v prípade susednej regionálnej veľmoci –Indie, ktorá čelí autoritárskym tendenciám premiéra Nárendru Módího a jeho nacionalistickej strany BJP. Stabilný rast ekonomiky robí z Nového Dillí strategickú protiváhu voči Pekingu vzhľadom na rastúce napätie medzi Západom a Čínou.
V prípade prevratu a medzinárodnej izolácie by navyše Islamabad mohol riešiť svoje ekonomické problémy aj orientáciou na Čínu a Rusko, na úkor komplikovaného spojenectva s USA.
Autor: Štefan Talarovič
Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.
