Brazílsky prezident navštívil Peking
Vojna na Ukrajine síce zjednotila Západ, avšak urýchlila stratu globálneho Juhu v prospech Číny.
Keď brazílsky prezident Lula da Silva pristál 14. apríla 2023 v hlavnom meste Čínskej ľudovej republiky, Pekingu, na Námestí nebeského pokoja ho privítal priamo čínsky prezident Si Ťin-pching. Obaja prezidenti dlhodobo kritizujú USA a americkú podporu pre Ukrajinu, pričom v spoločnom stanovisku vyjadrili presvedčenie, že kompromis je jediný spôsob ukončenia vojny na Ukrajine. Lula Da Silvu a Si Ťin-pchinga zároveň spája záujem prehĺbiť čínsko-brazílske ekonomické vzťahy. Čo však spôsobilo, že brazílsky prezident navštívil Čínu práve teraz?
Foto kredit: Twitter.com/@LulaOficial/@ricardostuckert
Ruská invázia Ukrajiny značne destabilizovala medzinárodné vzťahy. Demokratické štáty v Európe, Severnej Amerike a Indo-pacifiku odsúdili Rusko a začali vojensky alebo civilne podporovať Ukrajinu. Invázia spôsobila ideologickú a záujmovú homogenizáciu Západu, ktorý aktuálne stojí pevne voči spoločnému nepriateľovi. Táto zmena je v záujme USA, ktoré sa už roky snažia prinútiť členské štáty NATO k zvýšeniu ich investícií do ozbrojených síl na 2% HDP. Tento, v minulosti takmer nedosiahnuteľný, cieľ aktuálne na dosah, pretože európske štáty začali investovať obrovské sumy do zbrojenia v reakcii na ruskú inváziu Ukrajiny. Ďalším príkladom je značné zlepšenie vzťahov a spolupráce medzi Južnou Kóreou, Japonskom a USA v snahe podporovať Ukrajinu a spoločne čeliť rastúcej moci Pekingu.
Na druhej strane, ruský útok na Ukrajinu spôsobil oddialenie globálneho Juhu od USA a Západu. Väčšina krajín v Afrike, Južnej Amerike a Ázii bola intenzívne zasiahnutá ekonomickými problémami, ktoré sa objavili v dôsledku invázie. V týchto štátoch prevláda názor, že túto vojnu spôsobila expanzia a provokácia NATO, vedená Spojenými štátmi. Výsledkom je dištancovanie sa od Západu, nadviazanie a prehlbovanie vzťahov s hlavnými rivalmi USA: Ruskom a Čínou. Príkladom je Saudská Arábia, ktorá bola dlhé roky verným spojencom Washingtonu. Na stretnutí OPEC, v spolupráci s Ruskom, ale nedávno vylobovala globálne zníženie ťažby ropy. Tento ťah značne poškodil americkú ekonomiku a pomohol ekonomikám Saudskej Arábie a Ruska, ktoré teraz síce exportujú menej ropy, avšak za vyššiu cenu za barel. Ďalším príkladom je rozpad francúzskej sféry vplyvu v Afrike. Bývalé francúzske kolónie, ako Stredoafrická republika, Mali a Burkina Faso, vyhnali francúzsku armádu zo svojho územia a začali úzko spolupracovať s ruskými Wagnerovcami, ktorí operujú vo viacerých krajinách ako žoldnieri na strane vlád, ohrozených islamistickými povstalcami.
Túto situáciu využíva primárne Čína. Krátko po ukončení politiky “zero Covid” sa Si Ťin-pching rozhodol zahájiť čínsku renesanciu. Peking tak opätovne otvoril čínsku spoločnosť po dlhom lockdowne a nanovo začal lákať zahraničných investorov. Výsledkom je zotavenie čínskej ekonomiky, ktorá bola v poslednej dobe pod silným tlakom kvôli pandémií Covid-19. Čína zahájila aj celosvetovú diplomatickú ofenzívu s cieľom zlepšiť ekonomické vzťahy, nájsť nových bezpečnostných partnerov a podmaniť si pozíciu USA vo svetovom systéme. Čínski diplomati sa zamerali na slabé miesto americkej zahraničnej politiky: globálny Juh. Na Strednom východe vyjednali prelomovú dohodu medzi Saudskou Arábiou a Iránom o obnovení vzájomných vzťahov, Si Ťin-pching navštívil Saudskú Arábiu a Čína prehĺbila svoju spoluprácu s Rijádom . V Afrike Čína začala riešiť dlhopisový krízu s lokálnymi štátmi a začala investovať ďalšie peniaze do tohto kontinentu. Čína využila svoj nový vplyv na vytvorenie koalície, ktorá podporuje jej návrh mierového kompromisu na Ukrajine.
Návšteva brazílskeho prezidenta v Pekingu je zatiaľ posledným víťazstvom čínskej diplomatickej ofenzívy. Čína dlhodobo rozširuje svoj vplyv v Južnej Amerike, prostredníctvom ekonomickej a bezpečnostnej spolupráce. Predchodca Lula Da Silvu v úrade, Jair Bolsonaro, navštívil Peking už v roku 2019. Nová vlna ľavicových vlád, ktorá sa v posledných rokoch dostala v Južnej Amerike k moci, spôsobila, že kontinent sa k Číne približuje ešte viac. Ľavicové vlády sa odmietli pridať k sankciám voči Rusku a začali otvorene kritizovať Washington. Oficiálna návšteva Lula Da Silvu, ako prezidenta najväčšej a najdôležitejšej krajiny v Južnej Amerike, v Pekingu a jeho otvorená podpora pre čínsky mierový plán pre Ukrajinu ukazuje, že sa juhoamerický kontinent dostáva čím viac do sféry vplyvu Číny. Cenou za opätovné zjednotenie Západu je tak momentálne čínske víťazstvo v oblasti globálneho Juhu.
Situácia sa môže v budúcnosti ale vyvinúť rôzne. Je totiž nepravdepodobné, že by boli aktuálne čínske zisky nezvrátiteľné. Úspech čínskej diplomatickej ofenzívy závisí od chaosu spôsobeným vojnou na Ukrajine a po jej skončení, alebo aspoň utlmení, sa situácia znova zmení. Čína príde o výhodnú pozíciu a Washington a Západ ako celok, budú vedieť znova sústrediť svoje rozsiahle ekonomické, sociálne a politické zdroje na globálny Juh a budú preto pravdepodobné schopní konkurovať Číne. Západ pravdepodobne zostane zjednotený aj po skončení vojny na Ukrajine, pretože záujmové a hodnotové putá v rámci Západu presahujú inváziu Ukrajiny. USA tým pádom obetuje dočasné straty na globálnom juhu, výmenou za dlhodobé zisky medzi svojimi najdôležitejšími spojencami.
Autor: Pavol Beblavý
Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.
