Čo je v hre v súboji o druhý najväčší kontinent?
Viceprezidentka USA Kamala Harris na diplomatickom ťažení prehlbuje americko-africké vzťahy.
Kamala Harris koncom marca navštívila Ghanu, Tanzániu a Zambiu a stala sa tak už tretím vysokopostaveným predstaviteľom USA, ktorý v priebehu roku 2023 navštívil africký kontinent. Okrem stretnutí s vrcholovými predstaviteľmi Harris navštívila tiež bývalú otrockú pevnosť, miesto kde stával dom jej starého otca a predovšetkým ohlásila rozsiahly program finančnej pomoci pre tieto krajiny. Diplomatická cesta má za cieľom budovať africko-americké vzťahy, ktoré boli dlhé roky zanedbávané. Bude úspešná?
Zdroj foto: Flickr.com/U.S. Department of State
Afrika stála donedávna na okraji amerického záujmu a bola považovaná za relatívne nevýznamný kontinent z hľadiska americkej globálnej stratégie. Dôraz bol kladený na humanitárne, epidemiologické, charitatívne a ľudskoprávne problémy tohto kontinentu so zámerom ich paternalisticky vyriešiť. Činy sa sústredili primárne na priamu finančnú podporu krajín cez zahraničnú pomoc, alebo nepriame investície cez svetovú banku. Tento prístup vychádzal z predpokladu, že Afrika je pevne v sfére vplyvu USA, pričom Washington nevidel v Afrike príležitosti, ale skôr problémy, nepochopil dostatočne ekonomický potenciál regiónu a pokúšal sa kontinentu priniesť svoje hodnoty s cieľom vyriešiť jeho problémy.
Začiatkom 21. storočia ale začala v Afrike realizovať svoj ambiciózny plán ekonomickej expanzie Čína. Čínski diplomati boli pre čínskych podnikateľov schopní vyjednať výhodné podmienky a lukratívne štátne zákazky v mnohých afrických krajinách. Čínske firmy následne začali v týchto štátoch s realizáciou ambicióznych infraštruktúrnych projektov, vrátane výstavby diaľnic, železníc, prístavov a logistických centier. Zároveň sa špecializovali na extrahovanie prírodných surovín ako je drevo, bauxit, zlato, hliník a diamanty. Toto ekonomické ťaženie je dlhé roky podporované čínskymi bankami, ktoré poskytujú africkým štátom pôžičky na financovanie takýchto projektov. Pôžičky ale majú často až úžernícke úrokové sadzby a mnohé krajiny sa tak dostávajú do tzv. dlhovej pasce, ktorá ďalej umožňuje nárast čínskeho vplyvu na kontinente. Peking tak zažíva v Afrike rozmach. Čínske firmy dlhodobo vykazujú obrovské finančné zisky z týchto projektov, čínske banky zarábajú na úrokoch a čínska vláda získava na medzinárodnej úrovni dôležitých spojencov a partnerov. Za týmto úspechom stojí absolútna čínska ľahostajnosť voči ľudskoprávnym, korupčným otázkam, alebo pracovným podmienkam v africkým krajinách, kam plánuje Peking investovať.
V snahe konkurovať rastúcemu čínskemu vplyvu sa preto americký prezident Biden pokúša radikálne zmeniť doterajšiu americkú politiku voči Afrike. Koncom roka 2022, na summite USA-Afrika, ohlásil novú americkú stratégiu pre kontinent, v rámci ktorej paternalistickú rétoriku nahradil dôraz na spoluprácu. Nová rétorika nepopisuje Afriku ako problém, ale ako príležitosť. Zdôrazňuje úlohu afrických štátov ako ekonomických partnerov pre USA a ukazuje príležitosti pre americké investície do Afriky. Spolu so zmenou prístupu zároveň Biden ohlásil tiež ambiciózny plán elektrifikácie kontinentu a mnohé ďalšie programy. Záujem Washingtonu o Afriku stúpol aj kvôli faktu, že USA investuje veľké zdroje do environmentálnych technológií, ktoré vyžadujú veľké množstvá surovín ako je kobalt, nikel a lítium. Tieto suroviny sú v Afrike v hojnom množstve, ale ich extrakcia je stále limitovaná. V rámci globálneho súperenia s Čínou si USA nežiada aby tieto suroviny pripadli ich hlavnému geopolitickému rivalovi.
Afriku následne navštívil americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken či ministerka financií Janet Yellen. V tejto “ofenzíve šarmu” pokračuje teraz aj Kamala Harris. Americká viceprezidentka sa počas návštevy troch afrických krajín sústredila najmä na tému príležitostí pre vzájomnú spoluprácu, pričom zdôrazňovala úlohu týchto krajín ako partnerov pre USA. Táto nová rétorika a Harrisovej osobný vzťah k regiónu (má viacerých predkov pochádzajúcich z Ghany a Tanzánie) zanechali zatiaľ v Afrike silný dojem. U.S.A zároveň sľúbil africkým partnerom finančnú pomoc pri boji s korupciou a iné dotácie.
Otázkou ale ostáva, či táto deklarovaná zmena v prístupe USA k Afrike umožní Washingtonu efektívne na kontinente konkurovať Číne. Napriek zmene v rétorike sa totiž doterajšia americká politika v praxi až tak signifikantne nemení. Harris síce ohlásila na návšteve rozširovanie finančnej pomoci trom africkým štátom, avšak tento krok nepredstavuje nič nové v porovnaní s doterajším americkým prístupom. Problémom je, že USA nebolo zatiaľ schopné priniesť ekonomický program, ktorý by v Afrike skutočne zaujal, na rozdiel od Číny. Výhodou Pekingu je tiež to, že ho nezaujímajú otázky ľudských práv v afrických krajinách. Washington, na druhej strane, dlhodobo oponuje napríklad miestnym anti-LGBT legislatívam. Kritika takýchto zákonov, ktorej súčasťou sú aj sankcie, pravdepodobne nepovedie k ich zrušeniu, ale len k ďalšej antagonizácií afrických štátov, ktoré tieto kroky vnímajú ako paternalistické úsilie vtlačiť im západné hodnoty.
Kým nebude USA schopné priniesť skutočne prelomový a udržateľný ekonomický plán pre Afriku, tak sa situácia signifikantne nezmení a čínsky vplyv bude na kontinente aj naďalej rásť. Americký úspech by ale mohol priniesť zásadné zmeny ako pre Washington, tak samotnú Afriku. Afrika by získala kvalitnú americké technológie a know-how, ktoré by jej pomohli ekonomicky sa povzniesť a rásť. USA by, na druhej strane, bolo schopné využiť obrovské ložiská nerastných surovín, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu polovodičov a zelených technológií kľúčových v 21. storočí. Obmedzenie čínskeho vplyvu v Afrike by zároveň znamenalo významný úspech v rámci globálneho súperenia Washingtonu s Pekingom.
Autor: Pavol Beblavý
Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.
