Dôsledky zbližovania sa Iránu a Saudskej Arábie
Saudská Arábia a Irán ohlásili 10. marca prevratnú dohodu o normalizácii diplomatických vzťahov a opätovnom otvorení veľvyslanectiev v oboch krajinách. Bilaterálne rokovania pritom sprostredkovala Čína, čím tradiční mocenskí rivali na Blízkom východe a významní svetoví producenti ropy obišli USA. Dohoda môže zásadne zmeniť dynamiku v regióne a ovplyvniť vývoj vojny v Jemene či rokovania o tzv. nukleárnej dohode Iránom.
K oznámeniu o obnovení diplomatických vzťahov došlo po štvordňových rokovaniach v Pekingu. Irán na nich zastupoval tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Ali Shamkhani, Saudskú Arábiu poradca pre národnú bezpečnosť Musaed Bin Mohammed Al-Aiban a Čínu bývalý minister zahraničných vecí Wang Yi. Zblíženie centier odlišných vetiev islamu prichádza v čase, kedy sa intervencia Rijádu v Jemene ocitla na mŕtvom bode a Teherán zápasí s kritickou socio-ekonomickou situáciou v krajine.
V priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov by mali obe krajiny viesť diskusie o obnovení diplomatických misií, čím by ukončili sedemročnú roztržku, ktorú vyvolal útok iránskych demonštrujúcich na veľvyslanectvo sunnitského kráľovstva v Teheráne a konzulát v Mašhade. K útokom došlo v reakcii na popravu vplyvného šiitskeho ajatolláha Nimr Bákir an-Nimra v Saudskej Arábii v januári 2016. Za rozsudkom smrti stála jeho dlhoročná kritika vlády v Rijáde, ktorú obviňoval z perzekúcie šiitskej menšiny vo Východnej provincii, pričom podporoval aj secesionistické snahy tohto regiónu. K vyostreniu konfliktu prispeli tiež útoky na tankery a ropné polia v Perzskom Zálive v roku 2019, za ktoré mal na základe obvinení Saudskej Arábie niesť zodpovednosť Irán. Vzájomné vzťahy dlhodobo komplikovali aj cezhraničné útoky na Saudskú Arábiu zo strany jemenských povstalcov z hnutia Hútíovcov. Tí pri nich používajú aj moderné iránske technológie vrátane rakiet a dronov.
Oznámenie o normalizácii vzťahov pozitívne prijali aj ostatné arabské krajiny vrátane Iraku a Ománu, ktoré sa pokúšali o mediáciu rokovaní v minulosti. Bagdad už desaťročia čelí sektárskemu násiliu spôsobenom aj schizmou v islamskom svete a obnovenie vzťahov medzi Iránom a Saudskou Arábiou tak môže prispieť k zmierneniu napätia vo vnútri krajiny. S opatrnosťou tieto správy privítal Washington, ktorý uvalil na Irán sériu tvrdých ekonomických sankcií. Saudská Arábia by mohla byť preto podľa analytikov vyhýbavá nadviazať výraznejšiu ekonomickú spoluprácu s Teheránom.
Napriek záväzku Iránu a Saudskej Arábie k vzájomnému rešpektovaniu národnej suverenity a aktivácii zmluvy o kooperácii v oblasti bezpečnosti z roku 2001 je zložité odhadovať, či dohoda pozitívne ovplyvní situáciu v Jemene, ktorého už osem rokov sužuje krvavá občianska vojna. Šancu nastoliť mier môže skomplikovať požiadavka Teheránu, aby Rijád ukončil svoje vojenské pôsobenie na strane jemenskej exilovej vlády a uznal legitimitu šiitskeho hnutia Hútíovcov, ktorí sú pevne skonsolidovaní okolo hlavného mesta Saná. Pozornosť sa taktiež upriami na budúci vývoj situácie v Libanone, Sýrii a Iraku, ktoré sú považované za ďalšie zástupné konflikty ich geopolitickej rivality na Blízkom Východe.
Dohoda medzi Iránom a Saudskou Arábiou je veľkým úspechom aj pre Peking. Vďaka úspešnej úlohe mediátora sa zviditeľnila prezentácia komunistického režimu ako soft-power na medzinárodnej scéne. Ako najväčší obchodný partner oboch regionálnych veľmocí si zároveň Čína upevnila svoj vplyv v Perzskom zálive, ktorý predstavuje kľúčový zdroj nerastných surovín a obchodnú trasu globálneho významu. Z diplomatického „zblíženia“ môže profitovať aj Rusko, ktoré je blízkym spojencom iránskej teokracie vrátane robustnej zbrojnej spolupráce a intenzívne obchodné styky s ním udržiavajú aj Saudi.
Konzervatívna tlač v Iráne tieto správy vyhodnotila ako víťazstvo nad USA a Izraelom po tom, ako niekoľko mesiacov svetovú tlač zaplavovali správy o násilnom potláčaní a perzekúcii účastníkov demonštrácií za práva žien v reakcii úmrtie Mahsy Amínovej. Bilaterálna dohoda by mohla poslúžiť ako impulz pre dohody o iránskom jadrovom programe z roku 2015, ktorú o tri roky neskôr vypovedala administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Svojbytnosť saudsko-arabskej diplomacie na rokovaniach v Pekingu poukazuje na pokračujúci trend nezávislejšej zahraničnej politiky monarchií Perzského zálivu. Aj keď sú vnímané ako tradiční regionálni spojenci Spojených štátov, zväčša neutrálny postoj zaujali aj voči ruskej agresii na Ukrajinu vo februári 2022. Orientácia Pekingu a Moskvy na širší región Stredného východu a Severnej Afriky (MENA) môže byť predzvesťou prehlbovania multipolárneho charakteru medzinárodných vzťahov, v ktorých nejasne dané rozloženie síl bude katalyzátorom vzniku nových bezpečnostný výziev.
Autor: Štefan Talarovič
Článok vyjadruje názor autora a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie.
